O Slovensku

Prijímanie imigrantov nie je ničím iným, ako zúfalým aktom na odvrátenie pozornosti od podstaty problému – vinníci nepokojov na Blízkom východe, ktorí rozvrátili ako-tak fungujúce štáty, dnes nechcú (vlastne ani nemôžu) niesť zodpovednosť za svoje skutky

A nerobme si ilúzie – fakt, že krajiny únie sa nedohodli na povinných “ odberoch “ nelegálnych imigrantov je len mediálnou hrou, a v podstate politickým klamstvom. Pretože na jednej strane síce nikto neprikazuje, koľko a ktorá krajina má prijať … ale na strane druhej nie je ani určené, koľko je maximum, ktoré bude Brusel očakávať a verte, ten si nástroje na vydieranie členských krajín pripravil už dávno.

Oficiálna propaganda hovorí, že islamský štát je problémom pre všetky demokratické krajiny. Čo však proti nemu reálne robia ? Asi toľko, ako svojho času proti bin Ládinovi v afganských horách – teda nič. Presnejšie, občas sa objaví nejaká správa o zavraždení významného teroristu, pri ktorej médiá (iste len náhodou) zabudnú spomenúť, že bol zabitý nielen jeden zločinec, ale často aj desiatky nevinných … však, keď sa rúbe les, lietajú aj triesky, nie ? Islamský štát však už dávno prekročil všetky hranice, zašiel oveľa ďalej, ako kedysi Irak pod vedením S.Husajna a svetové spoločenstvo ? Nič, obmedzuje sa len na prázdne výroky, ktoré situáciu neriešia. Prečo ?

Nebude to náhodou tým, že islamský štát robí dnes rovnakú špinavú prácu, ako kedysi v Iraku americkí vojaci, len tentoraz sa nikto nemusí hanbiť, pretože dnes sú to predsa oficiálne označení – teroristi ? Pozornosť sa odvádza na Ukrajinu, islamský štát sa spomína len v súvislosti s popravami a mučením zajatcov, či zverejnenými videami. Čo je v pozadí laxného prístupu veľmocí ?

Nebude to náhodou dlhodobý plán, ktorého cieľom je úplná destabilizácia Blízkeho východu, ktorá nakoniec skončí vytvorením protektorátu pod správou Bruselu, Londýna a Washingtonu, kde sa na dlhé roky zabetónuje nadvláda nad zdrojmi surovín ? Nie je súčasťou toho plánu aj široké obmedzenie občianskych práv a slobôd v mene boja proti terorizmu, ako to bolo v prípade zničenia WTC ?

Pretože, len blázon verí v riešenie problému nelegálnych prisťahovalcov ich prerozdeľovaním v Európe. Nech skončia kdekoľvek, budú mimo domova, mimo svojej kultúry, plne závislí na pomoci štátov, ktoré ich prijmú, čím sa nevyhnutne stanú terčom nevraživosti domáceho obyvateľstva, ktoré sa bude cítiť (celkom oprávnene) diskriminované a bude sa pýtať, prečo prišelci dostávajú z peňazí domácich. A stačí sa pozrieť na správanie obyvateľstva v Nemecku voči prisťahovalcom, napríklad príslušníkom tureckej menšiny, a spomenúť, koľko zla to prinieslo.

Hosť a ryba smrdia na tretí deň. Ale napríklad dianie vo Francúzsku či Maďarsku jasne ukazuje, že nelegálni prisťahovalci už začínajú využívať pokryteckú politiku Bruselu, a sú neskryte a bez škrupulí schopní vydierať krajiny, do ktorých sa dostali … hoci porušením zákonov. Začínajú sa chovať presne rovnako, ako príslušníci niektorých menšín na Slovensku, ktorí majú všetky práva … ale žiadne povinnosti.

A to je veľmi nebezpečný vývoj, pretože automaticky sa objavujú aj rôzni extrémisti a “ spasitelia “ národa, ktorí bez váhania siahajú po násilí, uspokojujú si svoje primitívne pudy, a často hlava-nehlava mlátia každého, kto sa im dostane do blízkosti. Mimochodom, v prípade zásahov polície proti extrémistom som názoru, že by mali byť čo najtvrdšie, aby týchto primitívov vystrašili tak, že už nikdy im nepríde na um ani len myšlienka mlátiť iných len preto, že sú – iní.

Správanie Bruselu je jasným dôkazom, že riešiť problémy nevie, vie ich len vyrábať. Máme dostatok dôkazov za posledné roky, že táto európska potemkinova dedina je rovnakou absurdnosťou, ako naše predstavy, že dokážeme civilizovať príslušníkov niektorých menšín rozdávaním sociálnych dávok a rôznych benefitov, bez akýchkoľvek zásluh.

Rovnako vieme, že tvrdenia o príspevkoch Bruselu do štátneho rozpočtu sú len populistickým klamstvom, ktoré dokáže prehliadnuť ktokoľvek, ovládajúci aspoň základy matematiky a kalkulačku. Otvorené hranice sú krásnou ideou, ale treba položiť na misky váh – čo to prináša, a naopak – o čo prichádzame. A mám odôvodnené obavy, že prospech z členstva v únii je skôr v rétorickej rovine … a raz na to škaredo doplatíme.