O Slovensku

… a skoro som odpadol od úžasu,pri počutí tejto vety. Stalo sa to pred niekoľkými týždňami, možno mesiacom. 

Ostré zvonenie ma odtrhlo od práce. Otvoril som dvere, a na chodbe stáli postaršia dáma a mladý muž. Slušne pozdravili, a opýtali sa, či mám chvíľu času. Opýtal som sa na dôvod ich návštevy a zaznela veta, ktorá vo mne vyvolala úžas … Boh chce vstúpiť do vášho príbytku. V prvej chvíli som nevedel reagovať, či sa nazlostiť, že ma niekto vytrhol z práce alebo sa rozosmiať … ale dobre, povedal som si v duchu, túto nezmyselnú hru si môžem na chvíľu zahrať, prečo nie …

Dobre, odpovedal som nakoniec … a kde je ? Teraz ostali dvaja návštevníci prekvapení z mojej otázky. A kto, opýtal sa mladý muž. No predsa ten, čo chce vstúpiť do môjho príbytku – Boh … odpovedal som. Ostal v aute ? Na chvíľu sa zamračili, ale ovládli – on chce vstúpiť naším prostredníctvom … povedala dáma. Aha … dobre, určite teda máte nejaké poverenie, alebo preukaz, že pre neho pracujete a šírite jeho myšlienky, či priania … obaja na mňa pozreli ako na blázna, keď začuli tieto slová. To nemyslíte vážne, nesmelo podotkla dáma. A prečo ? Keď prídu plynári, elektrikári či policajti … vždy chcem vedieť, s kým mám do činenia, a toi napriek tomu, že obvykle sú oblečení v uniformách s logom zamestnávateľa, a vždy viem, kde ich nájdem. Ale vy prichádzate v mene niekoho, koho nikto nevidel, nikto sa s ním nerozprával a nikto nevie, kde by ho našiel … a čakáte, že len tak bude niekto veriť, že ho zastupujete ?

Obaja boli zaskočení a zrejme aj v tej chvíli ľutovali, že sa vôbec dotkli môjho zvončeka. Ale nevzdávali sa – viete, to je otázka viery a dôvery. Hm … poznám mnoho prípadov, keď ľudia vám verili a skončili okradnutí, alebo na hranici pred publikom … tí majú asi iný názor, nie ? Viete, to boli kacíri, a navyše sme ľudia, nikto nie je neomylný … argumentoval mladý muž. Tak pozor, zastavil som ho – Boh je podľa vás dokonalý a posiela za seba nedokonalých a omylných ľudí ? To nedáva zmysel … nie ?

Nahlúpla debata, ktorá ma chvíľu bavila, pokračovala ešte pár minút, kým som usúdil, že som si oddýchol dostatočne a nepotrebujem strácať čas. A tak som viditeľne rozhodenú dvojku samozvancov vyprevadil z domu, a doporučil im, aby sa radšej nevracali. Niekto by ich mohol pokladať za nejakých špekulantov či dokonca podvodníkov, a zrejme by nestáli o zbytočný problém s policajtmi. Odchádzali neisto, a bolo vidieť, že ani sami neveria tomu, o čom chceli presviedčať. O pár dní som ich náhodou stretol pred Tescom, kde ponúkali „zaručené“ Božie slovo….

Nebolo to prvé stretnutie s hovorcami Božej agentúry. Chodia pravidelne, niektorí odídu okamžite, ako pochopia, že neuspejú. S inými je to ťažšie – sú ako podomoví obchodníci, dotieraví a neustále to skúšajú. Už neraz sa stalo, že zúfalá suseda ocenila, keď som „náhodou“ otvoril dvere, a bez veľkých rečí vyhnal samozvancov na ulicu.

Neviem, kam chce vstúpiť Boh. V živote som ho nevidel, a pri pohľade na nepotrestané neprávosti tohoto sveta ani neverím, že existuje. Ak by totiž existoval a spokojne sa pozeral na dianie v súčasnom svete, musel by byť masochista. A o takého Boha by asi nikto nestál.

Dobro a zlo je vecou výchovy a životného postoja. Poznám mnohých ľudí, ktorí prešli životným peklom (a nejeden z nich aj väzením), a napriek tomu sú pre mňa viac ľuďmi, ako tí, čo hlásajú lásku, slobodu a demokraciu v mene – Božom … (a vo vreckách majú množstvo peňazí, o ktoré okradli iných) Rovnako neverím na biblické – kto do teba kameňom, ty doňho chlebom … či ľudové – múdrejší ustúpi. V mladosti som to skúšal a výsledok bol vždy rovnaký – hlúpejší vrhači kameňa si dovoľovali čoraz viac, až kým som nebol chrbtom pritlačený o múr a nemal kam ustúpiť. Ale keď som im poslal stonásobne väčší kameň späť, dali pokoj okamžite. A o to mi ide – mať pokoj v živote. A základ pre rodinnú pohodu.

Takže – vrátený kameň je účinnejší … a ak bude náhodou chcieť vstúpiť do môjho príbytku Boh, môže prísť sám – pohostím ho chlebom a soľou. Tak, ako sa patrí …