O Slovensku

Kto je zodpovedný za tisíce klientov, poškodených činnosťou nebankových subjektov ? Majitelia nebankoviek … a samotní klienti. Prečo ?

Vklad do nebankovej spoločnosti bol formou investície. Každá investícia nesie zo sebou nielen predpoklad zisku, ale aj možnosť straty. Klienti nevedeli, do čoho idú ? Nech sa na mňa nehnevajú, ale to je presne to isté, akoby teraz prehlasovali, že v čase investície boli – nesvojprávni.

Priznám sa, chápem do istej miery sklamanie bývalých klientov Drukosu. Drukos bol dlhé roky rastúcou a prosperujúcou spoločnosťou, a nebol veľmi dôvod pochybovať o jeho priaznivých vyhliadkach do budúcnosti. A som názoru, že pád Drukosu ani tak nespôsobili aktivity jeho vlastníka F.Mojžiša, ako skôr panika, ktorá sa na verejnosti strhla po páde subjektov ako Horizont, či BMG, kedy vystrašení vlastníci chceli zachrániť, čo sa dá … a neuvedomili si, že masový výber vkladov môže spôsobiť jediné – krach. Napokon – neexistuje na svete banka, ktorá by dokázala niečo podobné prežiť. V prípade masového výberu by sa zrútili všetky, bez výnimky.

Avšak v prípade Horizontu, BMG, či iných nebankových spoločností bol dostatok informácií o ich podnikateľskej (ne) činnosti, dalo sa teda odhadnúť, či sú schopné svoje sľuby splniť, alebo nie.

Priznám sa, v čase predaja rodinného domu som aj ja uvažoval, že by som mohol zhodnotiť peniaze vkladom do niektorej nebankovej spoločnosti. Koho by nelákal úrok, ktorý sľubovali ? Nakoniec som to neurobil, a to z viacerých dôvodov. Prvým bol fakt, že som nevedel zistiť nič dôveryhodné o podnikateľskej, či obchodnej činnosti spomínaných spoločností. Väčšina sa správala tak, akoby klient peniaze poskytol, úroky jej spadli z neba a ona ich len vyplácala klientom. Výnimkou bol práve Drukos, ale tam som mal iné dôvody, prečo som nemal záujem.

Ďalším príznakom, že nemusí byť všetko v poriadku, boli informácie od ľudí, ktorí sa pohybovali vo svete akciových trhov. Pri zmienke o nebankových spoločnostiach sa len pobavene usmievali a konštatovali, že keby také zhodnotenie investície bolo možné, už dávno by nesedeli na svojich miestach, ale usilovne zarábali. Činnosť nebankoviek označovali za špekulatívnu, ale nedalo sa prehliadnuť, že len zo slušnosti a istej miery diplomacie nepoužili slovo – podvodnú.

Konečné rozhodnutie bolo jasné – tento spôsob zhodnotenia peňazí nepripadá do úvahy, lebo šanca na úspech je skôr teoretická a riziko privysoké.

Mohli podobné informácie získať aj poškodení klienti nebankoviek ? Mohli, ale nechceli. Ak by chceli – skúšali by sa informovať, spoznať činnosť svojho “ partnera „, jeho podnikateľské aktivity … prípadne získať referencie od ľudí, ktorí sa vo svete financií pohybovali. Urobili to ? Nie, nechali sa zaslepiť vidinou ľahkého zisku … a na zodpovednosť za svoje osudy vôbec nemysleli.

Často sa obete nebankových subjektov odvolávajú na to, že tieto spoločnosti platili dane z peňazí, o ktoré ich okradli, a štát by teda mohol vrátiť aspoň tieto prostriedky.

Je to nezmysel. Peniaze nemajú meno, takže sotva zistíte, z akej činnosti bol vytvorený zisk a tým aj daňová povinnosť. Navyše, dane slúžia na financovanie služieb, ktoré štát poskytuje obyvateľstvu, a tieto služby boli poskytnuté aj klientom nebankových spoločností. Takže protihodnotu za vyplatené dane dostali, a odškodnenie by bolo vlastne financované z peňaženky ľudí, ktorí sa dokázali správať zodpovedne k svojmu majetku.

Okrem toho, vinníci boli obvinení, obžalovaní a odsúdení. Takže obete nebankových subjektov poznajú konkrétne osoby, od ktorých si môžu vymáhať náhradu spôsobenej škody. Fakt, že vinníci nikdy nedokážu splatiť škody, ktoré spôsobili, nemení nič na konštatovaní, že odškodnenie klientov nebankových subjektov by bolo krivdou na ostatných daňových poplatníkoch.

Viera, že príde politik, ktorý presadí odškodnenie, je rovnako naivná, ako viera v zhodnotenie vkladov spôsobom, ktorý prisľúbili nebankové spoločnosti. Akýkoľvek návrh, smerujúci k odškodneniu, je len politickým trikom, ako si získať voličov. Autor podobného návrhu veľmi dobre vie, že je nepriechodný, pretože jeho prípadné schválenie by znamenalo prepad podpory politických strán, ktoré v čase schválenia návrhu boli v parlamente či vláde.

Akýkoľvek sľub v tomto smere je prejavom hrubého populizmu, a v podstate účelovým klamstvom na voličoch. Ak to niekto nechápe, je potom úplne jasné, prečo stratil peniaze v nebankových spoločnostiach.