O Slovensku

Nie je to tak dávno, čo bola slovenská spoločnosť označovaná za xenofóbnu, pre svoj postoj v otázke prijatia imigrantov. Lenže, pri pohľade na stovky obetí naivného idealizmu a hrubého populizmu politikov západnej Európy asi radšej znesieme urážky pokrytcov, než byť medzi obeťami ich politiky …

Ako sa nazvať človeka, ktorý si pustí do domu cudzích ľudí, ktorých nepozná, nerozumie ich jazyku, kultúre, náboženskému presvedčeniu a teda ani nevie odhadnúť ich úmysly a správanie v budúcnosti ? Niekto ho nazve idealistom, iný humanistom … ale vo svetle posledných udalostí by skôr sedeli prívlastky iného druhu – samovrah, alebo priamo povedané … idiot.

Žiaľ, vývoj posledných rokov na európskom kontinente vyvoláva podozrenie, že naše osudy riadia ľudia, ktorí od tej neslušnej (lekárskej) kategorizácie – teda idiotov – nemajú ďaleko. Ešte horšie je, že cielene a za pomoci médií vnucujú spoločnosti myšlienku – nie sme hlupáci, naopak hlupákmi sú tí, ktorí s nami nesúhlasia … ba čo horšie, to nie sú hlupáci, to sú zlí ľudia, bezcharakterní, bez kúska citu a pochopenia. Nevďačníci, ktorí si nepamätajú, ako im v istom čase pomáhali iní … to všetko sa pravidelne objavovalo v médiách na adresu krajín, ktoré odmietali absurdnú politiku modernej Európy.

No, predovšetkým z krajín bývalého východného bloku neutekali na Západ státisíce ľudí … v podstate sa pohla väčšia masa ľudí až tesne pred koncom režimu v NDR … ale márne hľadám zmienku, že by sa davy ľudí hnali cez hranice, nezastaviteľne a namiesto vďaky by ničili všetko, čo im príde pod ruky, ak sa nevyhovie ich požiadavkám. Tí, čo odišli, boli vďační za prijatie, pomoc … získanie práce, každý kúsok dobrého slova … nevynucovali si mimoriadne zaobchádzanie a mnohí skončili na dlhé mesiace v internačných táboroch, lebo neboli “ použiteľní “ v studenej vojne.

Takže, je náš postoj naozaj prejavom xenofóbie, alebo skôr prezieravosťou ? Nie je náhodou následkom skúsenosti, že kadejakí pobehaji sa k nám nanosili ako vši, a potom sme mali roky, ba desaťročia obrovské problémy, aby sme sa ich zbavili ? Nie je náš postoj odrazom skúsenosti, ktorú máme počas dlhých desaťročí s neprispôsobivými ľuďmi, do ktorých doslova pcháme miliardy, aby sa dokázali integrovať do spoločnosti, a pritom efekt je prakticky – nulový ?

Veci sa dajú vidieť rôzne. Staré porekadlo hovorí, že len hlupák opakuje rovnakú chybu dvakrát … iste, my sme už zopakovali nejednu chybu, napríklad horko-ťažko sme sa zbavili Sovietov, a dnes si púšťame do kožucha americké blchy. Lenže … aspoň si kladieme otázky a hľadáme odpovede, teda robíme to, od čoho si konzumná západná spoločnosť už dávno odvykla.

Áno, odmietanie utečencov, aby zotrvali v krajinách ako Maďarsko, Slovensko … alebo Turecko, či Grécko … sa naozaj dá vidieť tak, že chcú ísť do bohatých krajín. Ale dá sa vidieť aj inak – možno je zámerom organizátorov rôznych táborových vzbúr to, aby sa dostali do krajín, kde môžu v mene (zvrátených) ideí napáchať oveľa väčšie škody … kde sa môžu pomstiť. Pretože také Slovensko, aj keď jeho politické špičky oddane tlieskajú európskej politike, je vlastne bezvýznamné a väčšina udalostí nestojí ani za poslednú stránku svetových médií … ale Londýn, Paríž, Madrid či Rím … to už je niečo iné.

Nie, nie som xenofób, ale neverím, že utečencom ide o bezpečie. Keby to tak bolo, stačilo by im dostať sa z vojnovej zóny do bezpečnej krajiny a tam by čakali na návrat do vlasti. A pochybujem o skutočnom pozadí masového exodu … a ani nečakám, že sa raz dožijem odhalenia pravdy. Rozhodne som však rád, že sme, kým sme … nemusím dnes oplakávať zavraždených príbuzných a pripravovať ich pohreby.