O Slovensku

Pod mojím predošlým príspevkom sa strhla bitka o stvorenie. Hlavne v otázke stvorenia človeka. Biblické príbehy v Starom zákone dodnes vyvolávajú polemiky, a poznám dosť ľudí (medzi nimi aj kňazov), ktorí ich berú ako rozprávky. Priznám sa, pri prvom čítaní týchto príbehov som nevedel, čo si mám myslieť – nikdy som sa neriadil myšlienkou, že takto to je napísané a stalo sa. Slepá viera je podľa môjho názoru prejavom naivity. A niekedy aj hlúposti, bez ohľadu na to, o čo sa jedná.

K prvému zneniu príbehov som sa dostal niekedy v roku 1980. Knihu som prečítal jedným dychom, ale nad niektorými kapitolami som skôr zmätene krútil hlavou, hlavne nad príbehom Adama a Evy, a samozrejme ich potomkov. Vŕtalo mi hlavou, že sa v tejto časti spomínajú výhradne synovia, a žiadna dcéra. A neskôr mali synovia zrazu vlastné deti … a to nedávalo (a dodnes nedáva) zmysel. S kým mali deti, keď jedinou ženou bola Eva ? Odpoveďou (jednou z mnohých) bolo, že ženy sa v tejto etape ľudstva nespomínali – dobre, mohol som súhlasiť, lenže stále ostávala otázka – aké ženy ? Podľa staro-zákonného príbehu stvoril Boh len jednu ženu – Evu. A to podľa logickej úvahy mohlo znamenať len jedno – všetko ľudské na Zemi pochádzalo od pramatky Evy. Pred ňou nebolo nič, a po nej len jej potomkovia. Takže aj jej synovia mali obmedzený výber partneriek – svoju matku, alebo Starým zákonom opomenuté – sestry. Jedna i druhá verzia mi pripadala dosť nezmyselne, nelogicky – ba zvrátene. (Hoci musím priznať, že z verejného života poznám dosť ľudí, ktorých správanie vyvoláva otázku, či ich rodičia neboli – súrodenci)

Boh je podľa ortodoxných veriacich dokonalou bytosťou. A o niekoľko odstavcov nižšie dokážu s pokojným úsmevom tvrdiť, že aj dokonalá bytosť sa môže mýliť. Môj uzáver – ak sa niekto mýli, nie je dokonalý. Má moje tvrdenie logiku ? Myslím, že má.

Na druhej strane pochybujem aj o teórii evolúcie. Ak je naším predkom opica, vždy mi vŕtalo hlavou, prečo došlo k postupnému vývoju na človeka len raz, a už sa to neopakuje. Hoci je nepochybnou pravdou, že mnohé opice dokážu používať nástroje, čo je oblasť vyhradená človeku. A naopak – aj ľudia sa často chovajú ako opice, ale to je už iná téma.

Veľa otázok, málo odpovedí. Niektorých ľudí urážajú pochybnosti a pokladajú to za zásah do svojho vierovyznania. Iných zase poburuje, že niekto skúša riadiť ich životy pretláčaním povier a ich nositeľov do zákonodarstva. Slovenským príkladom sú Vatikánske zmluvy. Každý má svoj názor a hlavne právo na názor. Aj keď to mnohým prekáža.

Pravdu môžu mať aj tí, čo tvrdia, že ľudstvo na Zemi je pozostatkom návštevníkov, ktorí sa na Zem dostali, ale už nevedeli odísť. Naša technika je stále dosť primitívna, nedokázali sme opakovať ani let na Mesiac. Hoci zlé jazyky tvrdia, že vlastne na Mesiaci nikto nebol, Gagarin ešte stále poletuje okolo našej planéty a podobne. Ktovie …

Sú príbehy Starého zákona pravdivé ? Existuje množstvo dôkazov, ktoré nejeden príbeh vyvracajú, berú mu jeho božskú podstatu, a pokladajú ho len za následok prirodzených zákonitostí – napríklad prírodných javov. Už klasikou v tomto smere je prechod Červeného mora počas židovského exodu z Egypta. A ľudia počas dlhých stáročí pokladali za zázrak všetko, čo si nevedeli vysvetliť. A robia to dodnes.

Napriek všetkému pôsobia hádky okolo príbehov Starého zákona smiešne. Prívrženci príbehov ignorujú objavy poslednej doby, a naopak ich oponenti odmietajú absolútne všetko. Pravda bude niekde uprostred. Na každom príbehu je vždy zrnko pravdy. A nie je ničím neobvyklým, že nesie so sebou aj nános povestí a mýtov. Čím je starší, tým ich je viac.

Stojí to však za búrku v pohári vody ? Neviem, skôr by to malo vzbudzovať túžbu po nájdení pravdy. Lenže – pravdy sa mnohí boja.