O Slovensku

No, veď sa verejne vyjadrite, či pôjdete na rokovania, alebo nie … popichovali R.Sulík a I.Matovič v prvej diskusii po voľbách R.Procházku a B.Bugára. Veď viete, dodávali – my sme odmietli. No, niekto odmietnuť musel a u niekoho bolo jedno, či odmietne alebo nie …

Politika je strategická hra, a vyhrávajú tí, ktorí dokážu čakať a mlčať. Hlavne v období po voľbách. Kto pozoruje a premýšľa, vie, prečo Sulík musel odmietnuť spoluprácu so Smerom, a prečo v prípade Matoviča bolo úplne jedno, či odmietne, alebo nie. Prvý chcel byť premiérom (a dvaja kohúti na smetisku, to by bolo priveľa), druhého koaličný potenciál zodpovedá sudu pušného prachu, na ktorom už horí zapálený knôt.

Nie, rozhodne nie je isté, či dostane prípadná tretia vláda R.Fica dôveru parlamentu, a to ani v prípade podpisu koaličnej dohody. Pretože Most i Sieť majú medzi poslancami ľudí, ktorí v žiadnom prípade nemusia Smer. Ak v prípade Mostu sa dá predpokladať istá miera lojálnosti voči vedeniu strany, v prípade Siete nie je isté nič. Na tom je postavená aj posledná nádej R.Sulíka, že predsa len niekto dokáže zastaviť následky katastrofy, ktorú spôsobil I.Matovič.

Prvou chybou bolo vynucovanie si jasného a verejného NIE rokovaniam so Smerom. Kto videl výsledky volieb, musel okamžite pochopiť, že pravicové strany môžu vytvoriť len vratkú a neistú vládu, navyše s mínovým políčkom bez riadneho označenia … a ešte k tomu závislú na postoji SNS. Strany, o ktorej donedávna hovorili úplne rovnako, ako o Smere – teda, ako o neprijateľnej na spoluprácu.

Druhou chybou boli verejné oslavy “ na koži medveďa, ešte behajúceho po lese „. Nič nebolo isté, ale SaS a Oľano už oslavovali, akoby bola podpísaná koaličná dohoda, vymenovaná vláda … a pritom nič z toho nebolo pravdou. Navyše, Matovič sa opakovane “ navážal “ do niektorých budúcich partnerov v koalícii, aj to aj napriek upozorneniam. Pokračoval v tom, čo začal už pred voľbami, a nepomáhali ani dobre mienené rady B.Bugára, aby sa nad svojím správaním – zamyslel.

Tretia chyba – správanie R.Sulíka, najmä v prípade SNS. R.Sulík mal hneď na začiatku zastaviť I.Matoviča a vykázať ho do patričných medzí. Neurobil to, čím jasne zlyhal ako potenciálny líder pravice a možnej pravicovej vlády. Rovnako nerešpektoval nevôľu SNS, súvisiacu s predčasnými vyhláseniami o budúcej pravicovej koalícii bez Smeru, a neustále skúšal vyjednávať, hoci príslušné poverenie nemal. Nedokázal čakať na rozhodnutie snemu SNS a výraznou mierou prispel k tomu, že snem nakoniec rozhodol v prospech jednaní s R.Ficom.

Štvrtá chyba – pravicové strany opäť neboli pripravené. Opakovala sa situácia z roku 2010, keď tiež R.Fico vyhral voľby, ale nemal partnera na vytvorenie vlády. Aj vtedy sa narýchlo zbúchala pravicová koalícia, a vieme veľmi dobre, ako to dopadlo. Je neuveriteľné, že svoju chybu dokázali zopakovať. Možno preto, že verili médiami (alebo niekým iným) sfalšovaným prieskumom verejnej mienky, ktoré potvrdzovali ako lídra pravice R.Procházku, a preto (možno) R.Sulík nepovažoval za potrebné, aby si pripravil plán B.

Piata chyba – pravica bojovala navzájom, vyhnala z parlamentu KDH a zničila aj vlastné plány. Márne čakám, kedy pravicové strany pochopia jednoduchosť a efektívnosť postupu, ktorý kedysi využil R.Fico. Zjednotil množstvo malých strán do jediného, silného subjektu, lebo pochopil, akou cestou sa môže dostať k úspechu. A úspech dosiahol, pretože vyhráva jedny voľby za druhými, bez akýchkoľvek problémov. Pravica (napriek svojim tvrdeniam o predstihu vďaka intelektu) naďalej stojí na množstve ministraničiek, pretože všetci chcú byť predsedami a podpredsedami, a každému smrdí iné miesto – než najvyššie. Dokonca aj v prípade zjednotenia sa jedna ministrana strčí pod krídla inej, síce sa akoby vzdá svojej nezávislosti, ale naďalej koná samostatne, podľa vlastných predstáv.

Zhrnuté a podčiarknuté – pravica prehráva pravidelne, a zrejme ešte dlho aj bude, pretože jej predstavitelia stavajú osobné ciele nad ciele spoločné … osobné záujmy nad záujmy národa a štátu.

Politika je v mnohom ako šach. Hra končí posledným ťahom, a súper uznáva prehru položením kráľa. R.Sulík prehral, lebo nemal jasný plán, nedokázal stmeliť rozdielne osobnosti možných partnerov, a oslavoval víťazstvo, hoci súperov kráľ bol ešte stále pevne na nohách.

Ak niekto naozaj zradil voličov, túžiacich po zmene spôsobu správy krajiny, neboli to predstavitelia strán Most a Sieť, ale boli to práve tí, ktorí chceli viesť krajinu, ale nič preto neurobili. Tí, ktorí hovorili o zmene, ale vôbec sa na zmenu nepripravili. Tí, ktorí chceli vytvoriť vládu, ale nemali plán – ako ju vytvoriť. Tí, ktorý chceli meniť systém, ale sami žiadny systém – nemali.

Pritom ešte v poslednej debate mohol R.Sulík obrátiť všetko k dobrému, a urobiť z katastrofy – úspech. Nebolo by to žiarivé víťazstvo, ale splnil by sľub, ktorý v pozadí čítali občania-voliči – nenechal by štát v rukách Smer-u. Stačilo triezvo zhodnotiť svoje možnosti a chyby, verejne priznať, že veci sa nevyvíjajú, ako by mali – a rovnako verejne priznať, že jediným spôsobom, ako v súčasnosti bojovať proti korupcii, zneužívaniu postavenia, mrhaniu verejnými financiami a iným nešvárom – je spolupráca so Smerom v rámci veľkej koalície, ktorá umožní, aby oponenti Smeru videli do všetkého a mali možnosť podľa potreby – zasiahnuť. Stačilo priznať – musíme ísť do veľkej koalície a spolupracovať, lebo dnes sa to inak nedá.

A netreba pochybovať, že by ho v danej chvíli podporili aj Most, Sieť, ba možno aj SNS s pragmatickým A.Dankom na čele. Stačilo priznať a pochopiť, že I.Matovič je povestným slonom v porceláne, nespoľahlivým partnerom, ktorý nemá a nikdy nebude mať úctu voči partnerom. Tým skôr, že A.Danko opakovane prehlásil o rôznych bodoch SaS, že s nimi súhlasí a vedel by si ich osvojiť. Ak by bol R.Sulík otvoril oči, videl by pred sebou možnosť na jedinečnú zmenu v politickej histórii Slovenska – možnosť vládnutia veľkej koalície Smer-SaS-SNS-Most-Sieť, disponujúcej pohodlnou ústavnou väčšinou, schopnej definitívne zmeniť spôsoby riadenia tejto krajiny.

Voliči ? Voličom sa to dalo vysvetliť a pochopili by to. Akceptovali by, že momentálna jediná šanca na zmenu je spolupráca a dôsledná kontrola. Nie v medziach koalícia – opozícia, ale v oveľa efektívnejšom rámci spolupráce a vzájomného dohľadu.

R.Sulík však uprednostnil dodržanie sľubu, že nikdy so Smerom – nad dodržaním sľubu, že prinesie pre sklamaných voličov zmenu. Kto a čím naozaj oklamal voličov, na to nech si R.Sulík odpovie sám. Možno mu stačí byť politikom, ale dejiny národa si obvykle pamätajú len – štátnikov. A na štátnika R.Sulík nedorástol.