O Slovensku

Sieť opustili traja budúci poslanci, pretože chceli byť zásadoví. Asi by sme mali zatlieskať, lenže … na potlesk akosi nevidím dôvod.

Ak je človek zásadový, mal by chápať aj to, že nemôže súčasne zodpovedne a dobre vykonávať funkciu primátora mesta a mandát poslanca v NR SR. Tým skôr, že miesta výkonu sú pomerne vzdialené, nehovoriac o tom, že daňový poplatník očakáva, že za primeranú nadštandardnú odmenu venuje jeho zamestnanec (teda poslanec či primátor) denne minimálne osem hodín svojmu povolaniu. Pri dvoch povolaniach je to však šestnásť hodín denne, čo je aj vzhľadom na vzdialenosť medzi miestami výkonu práce nemožné, navyše aj v rozpore s právnymi predpismi.

Takže je jasné, že všetko nebude tak, ako má byť … obrazne či ľudovo povedané, s kostolným poriadkom.

Neexistuje ani žiadna právna norma, ktorá by umožňovala poslancovi NR SR, aby odmietol spoluprácu s ktorýmkoľvek iným, legitímne zvoleným zástupcom voličov. Má len jedinú možnosť – ak je to v rozpore s jeho presvedčením, môže sa jednoducho vzdať mandátu, a ísť svojou cestou.

Pojem “ nezávislý poslanec “ v našom parlamente je len výmyslom poslancov, ktorým sa akosi nechcelo spolupracovať s doterajšími partnermi, či už v poslaneckom klube, alebo politickej strane. Nemá žiadnu právnu oporu. Z jednoduchého dôvodu – skúste kandidovať ako nezávislý poslanec, teda mimo kandidátky politickej strany. Zistíte, že to jednoducho nejde. Vedia to poslanci, vedia to politické strany.

Vyhlásiť sa za nezávislého poslanca je nezmysel, kltorý len ukazuje, ako je slovenská spoločnosť deformovaná. Vstúpiť do poslaneckého klubu inej strany je dokonca podvod na voličoch.

Takže, ako je to vlastne s morálkou poslancov, ktorí opustili Sieť ? No, dosť nejasne. Nevadí im súčasný výkon dvoch funkcií, ktoré sa zvládnuť nedajú, nevadí im regionálna podpora politickej strany, ktorú na štátnej úrovni odmietajú … dosť pochybná morálka, nie ? Dokonca im nevadí ani brať plat za výkon funkcie, ktorú nemôžu zvládnuť. Nevadí im brať plat za prácu, ktorú nechcú vykonávať. Alebo sú ochotní túto prácu vykonávať, ale len s výhradami. Lenže žiadny zákon neumožňuje vykonávať mandát poslanca s výhradami.

Čo by bolo teda fér ? Vzdať sa mandátu poslanca, keďže ho nevedia vykonávať v súlade so svojím vedomím a svedomím. Ale, to by sa museli vzdať aj niečoho iného – postavenia a veľmi slušného príjmu. A tak ďaleko už zmysel pre morálku u našich poslancov nefunguje. Takže zložia poslanecký sľub, hoci už vtedy budú vedieť, že nehovoria pravdu, keďže budú konať v rozpore so záujmami toho, kto ich nominoval.

Aj ja musím denne spolupracovať s ľuďmi, ktorých jednoducho nemusím. Nemusím ich správanie, nemusím ich názory. Ak by mi to bránilo vykonávať prácu na prospech firmy, jednoducho odídem. Ale nebudem si hrabať na vlastnom piesočku, torpédovať záujmy firmy, brať peniaze a tváriť sa, že je všetko v poriadku, len mám výhrady. Hovorím tomu pokrytectvo …

Parlamentné voľby vyhral SMER-SD a R.Fico. Všetko ostatné sú len suché a nezmyselné táraniny. Nemusí sa mi páčiť, kto vyhral voľby, ale mal by som to rešpektovať. Napokon, dal som hlas strane, ktorá sa neprehupla ani cez 1%. Je to realita, nič viac. Chcem zmenu ? V poriadku, ale potom na nej treba dlhodobo pracovať, budovať si rešpekt a dôveru u voličov – a potom sa môže dostaviť výsledok. Ale intrigy a ohováranie – to nemá nič spoločné s prácou a budovaním. To je len úbohé konanie a myslenie tých, ktorí sa nevedia presadiť.

Trvalo mi bezmála štrnásť rokov, kým som sa dostal tam, kde dnes som. Mám v kolektíve ľudí, ktorí ma doslova neznášajú. Napriek tomu dokážeme spolupracovať, lebo sa vzájomne rešpektujeme. A v čase, keď mi jeden nespratník chcel podkopnúť nohy, a veľmi znepríjemniť život, na moju stranu sa postavili aj ľudia, s ktorými rozhodne nebudeme kamaráti. Nebolo podstatné, aký pohľad máme na seba navzájom, podstatný bol spoločný záujem – prosperita firmy.

Podobne by mal fungovať aj parlament. Realitou je, že vznikne vláda pod vedením R.Fica. Nepáči sa mi to, ale rešpektujem, že si súčasný premiér dokázal udržať svoju pozíciu. Keby som sedel v parlamente a podkopával tejto vláda nohy, aký prospech bude mať z toho daňový poplatník, volič čiže občan ? Žiadny. A bude to práca v jeho záujme a na jeho prospech ? V žiadnom prípade, bude to presne naopak.

Treba odstaviť od moci oligarchov, ktorí stoja za politickými stranami. No, je to krásna myšlienka, ale veľmi naivná – pretože oligarchovia stoja za každou politickou stranou, a niektoré možno aj vedú. Niekde ich prítomnosť vidieť viac, inde menej. Ale tvrdiť, že stoja len za stranou R.Fica – to môže len klamár.

Chceme lepšie Slovensko ? Potom musíme premýšľať – napríklad nad otázkou, že hoci demokrati unisono tvrdia, ako komunisti zničili túto krajinu, plnili štátny rozpočet z výpredaja štátneho majetku, prevažne vybudovaného komunistami, bezmála dvadsať rokov. Ako je to možné ? Ako je možné, že nezodpovední komunisti dokázali pripravovať prebytkové rozpočty, ale demokrati sa prvý raz priblížili k vyrovnanému rozpočtu po vyše štvrťstoročí ?

Kto ma pozná, vie veľmi dobre, že komunistov som nikdy nejako nemusel. Starý otec sa zrejme v hrobe obracia, že som im dal hlas v týchto voľbách. Asi by mi dal jednu-dve poriadne po papuli. Ale nepochybujem, že keby videl, čo sa dnes na Slovensku deje, a ja by som dal svoj hlas niekomu zo slovutných demokratov, tak by som sa rok-dva nenajedol inak, než slamkou. Pretože to, čo sa dnes deje, si nedovolili ani komunisti. Aj komunisti dokázali udržať na verejnosti štábnu kultúru, a nenadávali si v priamom prenose.

Neviem, vždy mi vŕta hlavou, či by aj starý otec povedal “ už nikdy socializmus „, keď by videl, čoho sú dnes schopní naši zástupcovia. Čo by si myslel, keby mu niekto sadil do hlavy kaleráby, že nezamestnanosť je normálna, bezdomovci sú normálni, bieda je normálna … keby mu niekto tvrdil, že je normálne pracovať dvanásť hodín denne, aby človek sotva prežil … neviem, či by pokladal za normálne, že niekto verejne a bez dôkazov uráža a špiní iných ľudí … neviem, či by pokladal za normálne, že za peniaze ľudia urobia všetko, hoci aj vymenia kožu na tvári … ale viem, čo by určite pokladal za nenormálne – … aby zamestnanec rozkazoval zamestnávateľovi, s kým bude a kým nebude pracovať …

V roku 1989 sme niečo chceli dobehnúť, no mám pocit, že sme padli o polstoročie – vzad …