O Slovensku

Pravdou je, že systém, ktorý umožňuje kandidovať komukoľvek na poslanecký mandát, hoci v súčasnosti vykonáva iný poslanecký mandát, pokladám za zvrátený … pretože ak niekto zastáva post europoslanca, je nezmyslom, aby kandidoval na post poslanca NR SR v rovnakom období, no – na Slovensku je to tak, zatiaľ.

V každom prípade, akákoľvek kandidátka liberálov alias SaS je pre mňa neprijateľná, pretože výroky ich predstaviteľov sa už v ničom nelíšia od komunistov, ktorí spustili peklo 50.rokov. Aj tí začínali s rétorikou, založenou na výrokoch – kto má iný názor, je neprijateľný … neskôr už nebol neprijateľný, ale triedny nepriateľ … a nakoniec už nestačilo, aby ho zbavili funkcie, ale skoro v každom prípade ho skúšali zbaviť aj majetku, či dokonca – života. A kam to viedlo, to dobre vieme.

Podľa R.Sulíka … banda komunistov tu nebude vyhrávať voľby …

Veru, pre R.Sulíka je zrejme každý oponent, ktorý je úspešnejší – členom bandy. A rovnako asi vidí aj tých, ktorí by mohli byť úspešnejší – však si spomeňme, ako minulý rok pribúdali útoky z jeho strany na neskoršieho potenciálneho “ partnera “ R.Procházku a jeho Sieť … a dokonalou demonštráciou pokrytectva šéfa liberálov boli neskoršie, povolebné obvinenia – zo zrady. Koho zrady ? Čo vlastne zradil Procházka v súvislosti s liberálmi a R.Sulíkom ? Jedine tak ambície na vytvorenie vlády a získanie kresla premiéra v potenciálnej koalícii, kde by bola Sieť ešte väčším príveskom, ako v koalícii so Smerom. Nehovoriac o tom, že šéfovi liberálov vadil charakter bývalého kandidáta na post prezidenta, ale len do chvíle, kým ho nepotreboval.

Súhlasím, že v komplexe Bonaparte má svoje miesto skupinka naozaj zaujímavých ľudí. A nielen to … podľa skromných informácií, ktoré sa mi akosi dostali “ do ušú „, tak ho začali stavať v roku 2008 a ukončili v roku 2011. Na liberálnej “ demonštrácii “ ho niektorí označili ako čiernu stavbu, ktorá nezodpovedá tomu, čo sa pôvodne plánovalo, či schválilo. Povedzme, že je to pravda – ako je teda možné, že bolo vydané kolaudačné rozhodnutie ? Skúsme si pripomenúť, že oznámenie o začatí kolaudačného konania bolo podané 2.decembra 2010, keď starostom mestskej časti Staré mesto bol A.Petrek. Nominant koalície SDKÚ-DS, OKS, DSS, DÚ, SZ. So stavbou vtedy súhlasil aj magistrát hlavného mesta. V januári 2011 bolo kolaudačné konanie prerušené (stavebným úradom mestskej časti Staré mesto) a začalo konanie o dodatočnom povolení stavby – kde mohlo byť vynesené aj rozhodnutie o odstránení časti stavby. Vtedy už bola starostkou T.Rosová, členka SDKÚ-DS. Spis o komplexe Bonaparte sa presunul na základe ( zákonnej obštrukcie ?) na Krajský stavebný úrad, ktorý požiadal o jeho predloženie v marci 2011 na základe žiadosti stavebníka o mimoodvolacie konanie. A všetko skončilo udelením pokuty za nedodržanie stavebného povolenia, ktorú vyrúbila Slovenská stavebná inšpekcia vo výške – 4 250 €.

Treba uznať, stavebníka pri oznámení o výške pokuty muselo naozaj pochytiť “ zúfalstvo „. T.Rosová sa síce vyjadrila, že pokuta sa jej zdá nízka … lenže, ako sa zdá, ani v jej prípade výkonu verejných funkcií nebolo všetko úplne s kostolným poriadkom, keďže súčasne poberala plat starostu i poslanecký plat, spolu to činilo – 7 106 € mesačne. A ako som kedysi konštatoval v prípade bývalého predsedu BBSK V.Maňku, neverím, že sa dá zlúčiť a zodpovedne vykonávať všetko … každého deň má len 24 hodín.

Nemôžem si pomôcť, ale v prípade komplexu Bonaparte som názoru, že maslo na hlave majú všetci – tak jeho obyvatelia, ako aj jeho kritici. Pretože medzi rétorikou a činmi obvykle zíva (najmä na Slovensku) poriadne hlboká priepasť. A nie je ničím neobvyklým, že v politickej rovine sa určité javy odsúdia, ale nakoniec všetko vedie do slepej uličky. Nedáva mi zmysel, ako môže začať konanie odvolacia inštancia, hoci ešte neuzavrela prípad pôvodne príslušná – inštitúcia.

Nemôžem si pomôcť, ale pripomína mi to príbeh jedného českého sudcu, ktorý bol presvedčený o oprávnenosti nárokov, vznesených žalobcom, ale bál sa vyniesť rozhodnutie v neprospech žalovaného. A tak žalobu zamietol, no zámerne urobil v odôvodnení svojho rozhodnutia množstvo chýb, na ktoré “ nechtiac “ upozornil žalobcu a medzi rečou mu poradil, aby sa odvolal … pretože pri odvolaní určite uspeje. Zabil tak dve muchy jednou ranou – s jeho “ postupom “ boli spokojné obe strany. A sám sa zbavil zodpovednosti za konečný výsledok sporu.

Podobne to vidím aj v prípade komplexu Bonaparte – navonok sa kričalo, že niečo nie je v poriadku, ale potichu niekto poradil, aby sa vec presunula na vyššiu inštanciu … a všetci budú spokojní. Voliči budú mať pocit, že ich zástupca úprimne koná v ich najlepšom záujme, a stavebník bude spokojný tiež, lebo hoci čelí bu-bu-bu, veľmi dobre vie – nič sa nestane.

Nemôžem si pomôcť, ale podobné postupy nazývam – všiváctvo. A sú hlavným dôvodom, prečo voľby vyhrávajú “ komunisti “ … hlavným dôvodom, prečo (nielen) liberáli voľby vyhrať nevedia … pretože vonku všetci vykrikujú, komu a ako by chceli naklásť tam, kde stráca chrbát svoje poctivé meno, ale v skutočnosti sa neskôr dobre bavia – pri spoločnom stole. Chorý systém nemôže zaistiť vznik a prosperitu zdravej spoločnosti. A účasť ľudí na liberálnom cirkuse potvrdzuje, že veria jeho organizátorom oveľa menej, ako súčasnej vláde. Prečo ? Možno preto, že “ vodca “ pravicovej opozície po zistení krutej pravdy – koryto a výhody predsedu vlády nebudú – zmizol do Bruselu.