O Slovensku

Platilo to za môjho deda, platí to aj dnes. Neplatí to len v politike, a následky vidíme. Kam sa obzrieme, všade vidíme úpadok, neschopnosť, klamstvo a potrhaný kabát biedy, ktorá vykúka spoza každého roku … teda s výnimkou tých rohov, ktoré sú súčasťou vysokých betónových múrov. Nie, tie múry nechránia majetok pred zlodejmi, ale pred zvedavými očami … a rozumom, ktorý by veľmi rýchlo došiel k záveru, že

… ak je niekto po troch-štyroch rokoch milionárom, a po desiatich miliardárom – pričom za jeho prácou nevidíte žiadne prevratné nápady, či podnikateľské metody – je s najväčšou pravdepodobnosťou zlodej a podvodník …

Politika nie je podnikanie, aj keď mnohí straníci chápu svoje posty ako cestu k postaveniu a bohatstvu. Nerobme si ilúzie – na svojho voliča si spomenú len pred voľbami, keď ho potrebujú. Na jeho záujmy kašlú … pravica či ľavica, všetko jedno. Taká je súčasnosť.

Niekto spomenul, že I. Radičová je sklamaná zo súčasnej politiky. Mnohí sme zase sklamaní z toho, že pripustila, aby sme boli podvedení predsedom jej strany, ktorý oficiálne odstúpil z kandidátky pre nejasné financovanie strany … a neskôr si zadnými dverami odtrhol funkciu ministra. Medzi slušnými politikmi platí, že nikdy neprijmú nižšiu funkciu, než bola tá, ktorú kedysi zastávali. Preto nenájdeme amerického prezidenta, ktorý by po skončení funkčného obdobia išiel robiť ministra zahraničia … podobné praktiky sú možné len na Slovensku (Dzurinda), a v Rusku (Putin). V Rusku sa dal chápať krok Putina strategicky. Bol naplánovaný a konečným výsledkom mal byť návrat Putina do funkcie prezidenta.

Na Slovensku to bolo niečo iné. Jednalo sa o vopred naplánovaný podraz na voliča. Stranou, ktorá si bola vedomá faktu, že s Dzurindom na kandidátke by sa zrejme nedostala do parlamentu. A I. Radičová sa na tomto podraze zúčastnila tým, že prijala poverenie na zostavenie vlády, hoci vedela, že ministrom bude človek, ktorý nemá dôveru voličov. Nevyužila šancu na zachovanie dôstojnosti … pritom stačilo tak málo – verejne vystúpiť a odmietnuť poverenie na zostavenie vlády, pretože je pod nátlakom, ktorý jej znemožňuje vybrať to najlepšie pre krajinu a obyvateľov.

Neskôr potvrdila, že nemá schopnosti na post premiéra – manažérske schopnosti. Vo chvíli, keď sa jej vzoprel I. Mikloš, teda člen jej vlády, nedokázala konať rázne a odvolať ho z funkcie. Opäť ustúpila, hoci mala viac možností, ako reagovať na vzpurného ministra – napríklad podaním demisie. Mohla si zachovať tvár a stať sa skutočnou osobnosťou. Zlyhala.

Málokto dostane tretiu šancu, Radičová ju dostala. Vo chvíli, keď išlo o euroval. Stačilo dodržať predvolebný program (v ktorom aj SDKÚ odmietala euroval a platenie cudzích dlhov), a jasne odmietnuť účasť na tomto podvode voči slovenským občanom. Opäť zlyhala – tak, ako sa sama nechala vydierať vlastnou stranou a podriadenými, skúsila vydierať aj partnerov vo vláde, spojením hlasovania o dôvere vláde a hlasovania o schválení eurovalu. Dobrý hráč pokru vie, kedy môže blufovať. A zbytočne neriskuje, ak nie je šanca vyhrať a súperi poznajú karty. Radičová skúsila zúfalý ťah, ktorí všetci prehliadli a – prehrala. Na nešťastie neprehrala len ona – prehral celý národ, lebo sa k moci dostala jediná strana. Vrátil sa (zlo)duch minulosti.

Neviem, akou odborníčkou je I. Radičová vo vlastnom odbore. Avšak – na politiku nemá. Nemá schopnosti manažéra, nevie byť cieľavedomá a dôsledná. Nevie v prípade potreby udrieť päsťou po stole a rázne vymedziť každému miesto, na ktoré patrí. Takže aj jej názory na slovenskú politiku sú bezpredmetné. Mala možnosť ukázať svoje schopnosti a – zlyhala. Taká je pravda.

Takže – šuster, drž sa svojho kopyta….