O Slovensku

Obchod so zbraňami bol odjakživa jedným z najvýnosnejších … a nikdy či nikto sa ho nechcel vzdať, ak teda nerátame skorumpovaných či pripitých ľudomilov, ktorí často ani nevedeli, o čom poriadne hovoria a rozhodujú.

Nech sa pozrieme na ktorúkoľvek z bášt demokracie, veselo a bez akýchkoľvek škrupúľ predáva či nakupuje (a opätovne predáva) zbrane, pričom klientelu si vyberá len vo svojich verbálnych tančekoch. Prax je jednoducho taká – kde sa nedajú zbrane predávať oficiálne, tam sa dostanú prostredníctvom tretích krajín, ktoré napríklad zvysoka kašlú (a niet divu) na akési obmedzenia, či sankcie vyhlásené trápnymi inštitúciami typu OSN.

Oficiálne sa s kritickými regiónmi neobchoduje, neoficiálne – bez obmedzenia. Napokon – stačí si položiť otázku, odkiaľ pochádzajú doslova záplavy zbraní, ktorými disponujú ukrajinskí neofašisti, a ktoré preukázateľne nepochádzali zo zdrojov ukrajinských bezpečnostných zložiek. Rovnako existujú svedectvá, že najmä v počiatkoch ukrajinského občianskeho konfliktu prichádzali na územie Ukrajiny nočné vlaky so zbraňami, na ktoré sa pritom vzťahovali obmedzenia a rôzne dohody. Pričom vlaky prichádzali najmä cez územie – Poľska. Člena EÚ, člena NATO …

Titulok, znejúci “ slovenské zbrane zabíjajú … vo svete “ je dokonalou ukážkou predajnosti slovenskej žurnalistiky. Pretože v žiadnom médiu nenájdete iný titulok – napríklad “ americké, nemecké či francúzske zbrane zabíjajú …“

A treba na rovinu povedať, že slovenský obchod so zbraňami je len kvapkou v mori toho, čo sa vo svete predá. Nie je žiadnym tajomstvom, že napríklad americkú ekonomiku držia nad vodou (alebo skôr pod krkom) zbrojárske koncerny, a bez ich podpory nemá žiadny kandidát na prezidenta šancu, aby tento post získal. Rovnako nie je žiadnym tajomstvom, že technológie na výrobu zbraní hromadného ničenia získal S.Husajn práve od USA, a to v rokoch 1987-88. Ak teda v Iraku niečo Američania naozaj hľadali, tak len vlastnú – špinu. Nie je ani tajomstvom, že aj Pakistan sa stal jadrovou veľmocou za výdatnej účasti USA … a sotva je možné o tejto krajine tvrdiť, že je spoľahlivá a stabilná. Dodnes sa mlčí o “ zásluhách “ Pakistanu na nástupe Talibanu k moci v susednom Afganistane na začiatku 90.rokov.

Takže – na čo sa vlastne naši perohryzovia chcú hrať ? Máme totiž v živej pamäti skúsenosť z rokov po zmene režimu, keď nás v mene humanity a iných vzletných cieľov nahovorili naši noví priatelia a spojenci k ukončeniu produkcie zbraní, zbraňových systémov a rôznych zmlúv, aby o čosi neskôr pokojne a bez akýchkoľvek škrupúľ obsadili trhy, ktoré sme veľkodušne opustili a s našou humanitou a zmyslom pre humanitu si vytreli … vlastnú peňaženku. Taká je realita dnešného sveta.

Téma dňa by teda nemala byť – koho a kde so slovenskou zbraňou poslali na trvalý míting so Stvoriteľom, ale kto a koľko peňazí dostal, aby zaistil uvoľnenie trhov na slovenský účet. Pretože zabíjajú ľudia – zbrane sú len nástroj zabíjania. A pokiaľ sa pozrieme na “ skvosty “ americkej kinematografie, tak je úplne jasné, v ktorej krajine žije najväčší podiel psychopatov a sadistov. Hoci … predstavitelia našich médií sa úporne snažia, aby ich dobehli, keď tieto “ skvosty „umenia neustále opakujú, hoci majú plné “ papule “ mieru a pokoja na svete. Nuž – po mieri a pokoji volajú len dovtedy, kým nejde o obsah ich vrecka a peňaženky.