Kedysi platila v chlapskej férovke nepísaná zásada – ak súper padol na zem, konflikt skončil. Doba sa zmenila, a žiaľ dnes už mnohí túto zásadu nectia … akoby zabudli, že sme ľudia a nie zvieratá, teda – zvieratám sa radšej vopred ospravedlním, pretože sa často správajú slušnejšie, než ľudia.
Asi nebudem ďaleko od pravdy, ak budem konštatovať, že kritiky na politickú činnosť D.Lipšica zaznelo na stránkach Pravdy, vrátane jej blogu – viac než dosť. Rovnako nepopieram, že nepatrím do radov priaznivcov tohoto politika. Napriek tomu som však názoru, že nie sme sudcovia ani vyšetrovatelia, aby sme vynášali súdy nad ľuďmi, bez ohľadu na to, ako sa v minulosti správali – hoci aj voči nám, ľuďom s iným politickým názorom.
D.Lipšic sa vzdal poslaneckého mandátu. Nech to urobil z akéhokoľvek dôvodu, urobil oveľa viac, ako ktokoľvek pred ním. Mnohí si pamätáme na rôzne škandály politikov, poslancov či členov vlády, ktorí sa držali svojich funkcií a postavenia aj napriek očividným dôkazom. Nikdy neboli ochotní uznať svoj podiel viny na škodách, ktoré ich zásluhou utrpeli občania Slovenska, často sa oháňali (niekedy naozaj smiešnymi) konšpiračnými teóriami, kto a prečo ich chce zničiť. Doslova sa nám vysmievali do očí, a my sme to často trpeli so zaťatými zubami. Ale …
D.Lipšic na rozdiel od nich prijal zodpovednosť. Vzdal sa mandátu poslanca (a teda nikto nebude musieť behať za členmi mandátového a imunitného výboru s rôznymi žiadosťami), a vracia sa do občianskeho života.
Málokto pri svojich ostrých útokoch na jeho osobu premýšľa nad tým, čím všetkým musia prejsť ľudia, ktorí prežili podobné tragédie – tak rodiny obetí, ako aj vinníci. Ak pominieme šok zo straty blížneho, čakajú ich rôzne právne úkony, stretnutia s vyšetrovateľmi, výpovede, prípadne účasť na súdnych konaniach. Dni, týždne ba mesiace stresujúceho života a zážitkov, o ktoré nikto nestojí a každého poznačia na celý život. Nikto a nikdy nezabudne … nemôže, ani keby chcel.
Málokto uvažuje, aké dopady to bude mať aj na budúcu kariéru D.Lipšica, a čo všetko s tým súvisí. Pretože, ak dôjde k vzneseniu obvinenia, podaniu obžaloby a odsudzujúcemu rozsudku, bude to mať vážne následky aj na jeho kariéru advokáta. A každý si vie ľahko spočítať, koľko problémov môže priniesť strata zdroja obživy, ktorá v prípade advokátskej praxe môže reálne hroziť. Dopady na samotného D.Lipšica, ale aj na život jeho rodiny. Nič nebude také, ako predtým.
Kto si bez viny, hoď kameňom. Zamyslime sa … kto z nás má právo zdvihnúť kameň a hodiť ho, zvlášť po takej tragédii, k akej došlo v pondelok večer. Každý si zaslúži ten povestný kúsok tolerancie a pochopenia, dokonca aj ľudia, ktorí si to podľa vnútorného presvedčenia – nezaslúžia. Zmarený ľudský život sa už vrátiť nedá, ale dáva to niekomu právo, aby ničil ďalší život ? Nestačí ten trest, ktorý nepochybne príde a všetko, čo s tým bude súvisieť ? Naozaj sme tak hlboko padli, že si pre posilnenie vlastného ega potrebujeme kopnúť do – na zemi ležiaceho ? V čom sme potom lepší ?
O vine či nevine rozhodujú súdy. Nemusíme s ich rozhodnutiami súhlasiť, ale mali by sme to rešpektovať … pretože aj politický protivník je len človek. Nenávisť, či dokonca prejavy hlúpej zlomyseľnosti – to ešte nikomu neprospelo, ani tým – ktorí si tak s chuťou – kopli. V skutočnosti len ukázali vlastnú – úbohosť.
Najdôležitejšie pre každého z nás je aj ...
O vine či nevine rozhodujú súdy. Nemusíme ...
Môže sa to stať každému vodičovi? Prečo ...
O jedneho triedneho nepriatela menej, no ktoby ...
Daj si pozor na želania aby tie mlyny raz nezomleli... ...
Celá debata | RSS tejto debaty