O Slovensku

So slušnosťou ďaleko nezájdeš ….

Asi neveríte tomu, čo ste si práve prečítali. Žiaľ (najmä na našich úradoch) je to pravda. Ale nielen na úradoch, aj v živote mimo nich. Slušný človek, ktorý žiada len to, na čo má v zmysle zákona nárok … a nekričí, neargumentuje známymi či príbuznými … je pomaly ako exot, pretože každý ho s chuťou odkopne nabok – dokonca aj tí, ktorí z jeho peňazí (teda daní) žijú. Tu niekde sú korene súčasného stavu a tu niekde je odpoveď na to, prečo nakoniec ľudia volia aj to, čo by sa im za iných okolností bridilo.

Skúste povedať ožratému gaunerovi na ulici, aby vás neobťažoval … a veľmi rýchlo pochopíte, prečo slušnosť akosi nefunguje. Jeho agresivita sa zvýši, začne byť ešte dotieravejší … ak sú ľudia nablízku, obvykle sa otočia a tvária, že nič nevidia, ich sa to netýka. Márne sa pokúšate odísť niekde bokom, ožratý smrad sa neustále tiahne za vami, neustále obťažuje … nakoniec príde mestské “ rameno “ zákona (ak máte to šťastie) a začne vám dohovárať … či nevidíte, že je obťažujúci občan opitý a prečo ho provokujete … tým, že si vôbec dovolíte v jeho okolí dýchať. Aký je výsledok ? Idete domov, a zlostne si kladiete otázku – kdeže to žijeme ?

Stretávame sa s tým denne … a nech skúšame čokoľvek, slušným ľuďom sa naozaj ťažko bráni …

Dnes sa tak volený funkcionár, ako aj z bežný úradník správajú ako páni nad životom a smrťou.  Je úplne bežným javom, že stránky (pretože pre nich naozaj nie sme ľudia) šikanujú, urážajú sprostými pripomienkami a ak sa náhodou ohradíte voči ich správaniu – ešte sa aj vyhrážajú rôznymi represívnymi opatreniami. Nie je žiadnou výnimkou, ak namiesto pozdravu dobrý deň či zdvorilého čo si prajete …. si vypočujete bez pozdravu – čo chcete … a potom vás zavalia požiadavkami, čo všetko musíte ešte urobiť, aby si vás vôbec všimli, či vzali na milosť. Vybavili ste ich modernou technikou, ktorú neraz nie sú schopní používať a preháňajú vás po kanceláriách či poschodiach budov …

Často sa hovorí o rasizme v našej spoločnosti … lenže, kto je naozaj skutočnou obeťou rasizmu ? Občan, ktorý si poctivo plní všetky povinnosti, a úradník ho “ za odmenu “ preháňa ako špinavú handru, alebo príslušník menšiny, ktorý ignoruje všetko a všetkých – a pán úradník mu pohotovo vyplní papiere, vybaví všetko a do rúk odovzdá hotový výsledok … ? Nie je žiadny ojedinelý jav. A ešte vám drzo šplechnú do očí – však on nevie čítať ani písať, nerozumie tomu … tak sa pýtam – a to je vari môj problém ? Nie je … tak prečo ma s tým obťažujete, a prečo ma v mene niekoho neschopnosti a lajdáctva diskriminujete ? A už je oheň na streche – PÁN ÚRADNÍK je ihneď urazený a okamžite prichádza agresivita … takto to dnes bežne chodí … nepomáha nič – ani slušné upozornenia, ani sťažnosti.

A môžeme pokračovať … pozrime sa na program politických strán, potom reálne výsledky ich činnosti … a len skutočne veľmi naivný človek nevidí, že akýkoľvek program je len bezcenným zdrapom papiera, ktorý neplatí už pár sekúnd po skončení volieb … a spomína sa len vtedy, ak sa jeho autori ocitnú v opozícii a s nárekom krokodíla oznamujú, čo všetko by pre nás urobili, keby sme nevolili niekoho iného … aký by bol férový a poctivý … a keď sa k moci naozaj dostane, realita je úplne iná – zrazu mu nevadia vagabundi, ktorých predtým kritizoval … zrazu nevadia nevzdelanci v odborných funkciách …

Kde sa potom berie údiv nad správaním voličov ? Kto kričí na oligarchov v pozadí SMER-u, by sa možno mal pozrieť na to, kto profitoval, keď sa pravicové strany, neschopné úspechu vo voľbách, dostali k moci zásluhou intríg a ignorovania víťazov volieb (a ich voličov). Ostala po nich rovnaká spúšť, ako po ich predchodcoch … a následky ich vládnutia boli často oveľa horšie. Predvolebné sľuby neplnili úplne rovnako … a stále sa len vyhovárali. Stačí si spomenúť na nekonečnú kauzu košického daňového úradu … na to, ako sa predstavitelia SDKÚ a hlavne minister financií nepokryte vyškierali premiérke, a prakticky ju ignorovali. A ostatní účastníci cirkusu sa len nemo prizerali, alebo ohlupovali verejnosť rôznymi prázdnymi rečami. Pridajme k tomu rodinné politické firmy, a nápoj spoločenskej nenávisti je dokonale namiešaný ….

Takže – kde sa v nás berie prekvapenie nad úspechom M.Kotlebu a spol. ? Prečo sa skôr nedivíme tomu, akým spôsobom sa zmenil košiar voličov pravicových strán ? Však sa stačí pozrieť na diskusie pod článkami denníka SME, či niektorých iných (spravodajských) portálov a doslova sa zdesíte – to je ten vzdelanejší volič ? A nie je to žiadna výnimka – títo ľudia sa správajú úplne rovnako v každej diskusii a všade – hrdia sa vyšším vzdelaním, svojimi úspechmi a majetkom … ale každého kritika súčasnosti označujú slovami ako súdruh, rusofil, posielajú ho do Severnej Kórey a podobne … naozaj sú vzdelanejší a inteligentnejší ? Ak áno … tak to sme naozaj veľmi zle dopadli …

A keď nás už kde-čo desí, prečo nás nedesí aj to, že 7,7% voličov by opäť volilo stranu, ktorej predstaviteľ verejne odmietol účasť vo vláde, a bol ochotný len prisľúbiť podporu pravicovej koalícii, ak by bola vznikla ? Prečo išiel do politiky, ak nechce prevziať zodpovednosť za riadenie štátu a osudy jeho národa ?

A keď sa už bavíme o demokracii a rôznych hodnotách, prečo nás nedesí aj fakt, akým spôsobom sa prijímajú kritické názory v stranách súčasnej (či bývalej) opozície ? Už sme zabudli, ako skončili kritici M.Dzurindu v SDKÚ ? Alebo nevidíme podobný vývoj aj v SaS ? Nevieme sa poučiť z toho, aké následky malo vládnutie strán “ jedného “ muža na Slovensko – či už to bol Mečiar, po ňom Dzurinda a dnes Fico ?

Zamyslime sa … a prestaneme sa diviť úspechu M.Kotlebu. Však sa v ničom nelíši od tých, ktorí nad ním ohŕňajú nos … aj jeho strana je stranou jedného muža.

Nemáte pocit, že extrémizmus má na Slovensku hlboké korene ? Pretože aj slepá dôvera v genialitu jediného muža, ktorý pri rozhodovaní nepripúšťa iný názor – je tiež formou extrémizmu. Rovnako nebezpečného, ako ten – proti ktorému dnes mnohí dvíhajú hlas a volajú do boja.