O Slovensku

Myslím, že cez veľkonočné sviatky by sa patrilo myslieť aj na krajšie súčasti nášho života … (kliknutím na obrázky sa zobrazia v skutočnej veľkosti)

Čo si tak urobiť výlet do okolia Banskej Štiavnice ? Zatiaľ ešte nie je preplnené návštevníkmi, netreba hľadať miesta na parkovanie,či sa niekedy aj hádať s domácimi, ktorým príliš návštevníci nevoňajú.

Dnes už síce nenájdete v okolí Banskej Štiavnice pôvodných 66 tajchov, ale aj tie zostávajúce dokážu ponúknuť pokojnú chvíľu oddychu a nezabudnuteľný pohľad či zážitok.

Od niektorých tajchov sa vám naskytne aj krásny pohľad do dolín, napríklad na druhej fotografii vidíte v diaľke obec Banská Belá. Neďaleko sú situované aj známe kúpele Sklené Teplice, alebo Repište. Tam si môžete obzrieť atrakciu v podobe repliky hradu. Alebo sa môžete vypraviť k Hodrušskému tajchu (tretia fotografia), v ktorom sa síce asi tento rok veľa ľudí neokúpe, no napriek tomu je zasadený do krásnej okolitej prírody. Keď už hovoríme o kúpaní, nie je to síce vo väčšine tajchov zakázané, ale vždy len na vlastné nebezpečenstvo. A treba priznať, že v mnohých je aj počas horúceho leta pomerne chladná voda. Ale na to sa dá zvyknúť, mám to rokmi odskúšané. A treba uznať, že postupne pribúdajú aj služby pre návštevníkov, dá sa ľahko nájsť ubytovanie v príjemnom prostredí, či už rodinnom alebo hotela.

Nedávno som navštívil Štrbské pleso. Do Tatier chodím veľmi rád už od detstva, no začínam mať pocit, že sa menia na niečo, čo nemá veľa spoločného s prírodou. Niekedy si pripadám ako na sídlisku, omylom vsadenom do nádhernej prírody. Nehovoriac o tom, ako sa Tatry pomaly a iste vzďaľujú bežným ľuďom a stávajú sa skôr “ parkoviskom “ pre rôzne, často veľmi pochybné celebrity, ktoré sem párkrát v roku príde vyvetrať kamarátov, aby sa pochválili honosnými apartmánmi.

Akosi sa dostávame niekde, kde sme nechceli byť. V pozadí na fotografii je vidieť chátrajúci skokanský mostík, nad ktorým doslova srdce zaplače. Často mám pocit, že sa za každú cenu ženieme za niečím, čo je vlastné iným a nevieme byť sami sebou. Nedivím sa, že naše deti nepoznajú slovenskú prírodu, keď sa z mnohých lokalít stali doslova luxusné zóny, kde si dlhší pobyt bežný človek nemôže dovoliť. A čo ma veľmi prekvapuje, namiesto prispôsobenia sa realite radšej nariekame nad zlými sezónami, ako by si nechceli poskytovatelia služieb uvedomiť jednoduchú pravdu – jednou vecou je stanovenie ceny za poskytnutie služby, a inou vecou je nájdenie klienta, ktorý si tú cenu môže dovoliť zaplatiť. Nehovoriac o tom, že poskytnuté služby často nezodpovedajú požadovaným cenám. Ale to je už otázka na niekoho iného, či na zamyslenie, prečo ešte nemáme na rozdiel od iných krajín jednotné pravidlá na poskytovanie služieb a inštitúciu, ktorá by tento sektor spravovala. Pretože cestovný ruch dokáže priniesť pracovné miesta i dane do štátnej pokladne. Čo však prinesú luxusné no väčšinu roka prázdne apartmánové domy, to akosi neviem zhodnotiť. Možno to niekomu vyhovuje, ktovie. Tak, ako komusi vyhovovala veterná smršť v Tatrách, ktorá zničila lesné porasty a zlé jazyky hovoria o verejnom nezáujme na obnovu lesov v záujme naplnenia snov a cieľov developerov. Škoda, že nemáme úctu k prírode ako v iných krajinách.

Niektoré veci asi nezmeníme, ale môžeme zmeniť náš život. Iste, počas Veľkej noci máme zaužívané zvyky, ale čo tak vyskúšať zmenu a ísť do prírody ? Nadýchať sa čerstvého vzduchu a pozrieť na miesta, kde sme ešte neboli alebo ich už dávnejšie nenavštívili ? V každom prípade, vyplatí sa mať pri sebe aj teplejšie oblečenie.

(fotopríloha – archív autora)