O Slovensku

Denne čítame v médiách, ktorá spoločnosť obchoduje so štátom, a akým spôsobom je previazaná na bývalých či súčasných politikov. Slová „štát je zlý vlastník“ dostali nový význam.

Ukazuje sa, že za krachom štátnych podnikov alebo ich privatizáciou stáli súkromné záujmy politikov alebo sponzorov politických strán. Napokon, kedysi sa dodnes neodsúdený veľkopodnikateľ vychvaľoval, že je sponzorom každej významnej slovenskej politickej strany. Možno to robil preto, že jeho politické presvedčenie bolo dúhové a teda nejasné, ale skôr preto, aby bez ohľadu na okolnosti sedel – pri vesle. Či skôr pri kormidle.

V zásade ma nezaujíma, kto a ako obchoduje so štátom, pokiaľ je to v súlade so zákonom a záujmami štátu. Začína ma to zaujímať vo chvíli, keď niekto predá štátu Trabant za cenu BMW. Nespochybňujem, že štát je ideálna dojná krava, ktorá je bez ohľadu na vek v kondícii. A rovnako nespochybňujem, že pokiaľ nie ste dôchodca alebo zdravotne postihnutý, prípadne opatrujúci členovia rodiny, tak štát dá každému a prakticky neobmedzene. Možno aj preto, že na vyššie spomínaných troch skupinách ľudí dokáže ušetriť, pretože súdiac podľa postoja úradníkov – taký chorý, to vlastne ani človek nie je. Dôchodcov zase berú úradníci ako darebákov, ktorí chcú okradnúť ich pánov (predsedov či oligarchov) o peniaze, ktoré vložili do systému, ale hádam si nemysleli, že ich dostanú aj späť, nie ? A čo chudáci vlastníci poisťovní, alebo politických strán, z čoho budú žiť títo sociálne odkázaní ľudia s „tulením“ syndrómom ? Veru, dôchodca či presnejšie žiadateľ o dôchodok – je asociál, a bodka.

Keby miloval svoju vlasť, seriózne by skonal minútu pred získaním nároku na dôchodok … len akosi neviem, kto by predával v trafikách rôznych darebákov, však ?

Keď už médiá tak kritizujú súčasné vzťahy medzi dodávateľmi a štátom, akosi mi nedáva  zmysel, prečo teda nevolajú po obnovení organizácií pod plnou kontrolou štátu, ktoré by poskytovali všetky potrebné služby a materiál ? Prečo teda nehľadáme spôsob, ako obnoviť výrobu pod kontrolou štátu, však väčšina tovarových položiek sa dá vyrobiť na Slovensku. Však sa pozrite, ako pekne to funguje v prípade automobiliek – od počiatku svojej činnosti sa priam našli v dodávkach svojich výrobkov do štátnej a verejnej správy. Skvelý kšeft, nie ? A dotácie ich podnikania zaistené na veky vekov, pretože štát najprv prispeje na pracovné miesta, a potom zaistí aj zisk zakúpením hotových výrobkov – veď už stačí premaľovať nápisy a pridať k nim skratku – š.p. (Štátny podnik) – a len sa potvrdí to, čo už dávno je realitou. Pretože sú to v podstate štátne podniky (sponzorované daňovými poplatníkmi), len zisk tečie do – súkromného vrecka. To sa dobre podniká, keď druhí zaplatia náklady – nie ?

Áno, štát je zlý vlastník … a treba to doplniť aj slovami. Štát je zlý vlastník, pretože sa nedá beztrestne kradnúť zo štátneho majetku a zisk nemôže byť preliaty do súkromného vrecka …