O Slovensku

Karty boli jasne rozdané – legenda svetového tenisu so šancou na jubilejný dvadsiaty titul z podujatia Veľkej štvorky a chorvátsky vyzývateľ, ktorého počet titulov môže tiež začínať dvojkou, ale na súpera sa bude aj tak pozerať len z úctivej vzdialenosti …

 

Niet pochýb, že organizátori Australian Open 2018 nastavili všetky podmienky tak, aby R.Federer pri ideálnej forme získal jubilejný titul na austrálskej pôde. Nikto im to nemôže zazlievať, pretože hráč podobných kvalít sa objaví ojedinele, a oprávnene sa dá predpokladať, že bude trvať dlhé desaťročia, kým sa niekto jeho výkonom a úspechom dokáže aspoň priblížiť. Dnes už chýba švajčiarskemu tenistovi jediný rekord, ktorý zatiaľ drží americká tenisová legenda, a to v celkovom počte víťazných turnajov. Či sa tento rekord podarí prekonať, bude otázkou najbližšej budúcnosti a hlavne zdravia švajčiarskeho tenistu.

M.Čilič rozhodne nie je tenistom, ktorý by mohol dosiahnuť rovnaké úspechy, ako jeho dnešný finálový súper. Napriek tomu patrí medzi svetovú tenisovú elitu, a rozhodne sa nedá pochybovať o tom, že aj on sa zapíše zlatými písmenami do dejín tenisu – minimálne v Chorvátsku. Dá sa povedať, že je dôstojným nástupcom inej chorvátskej legendy, G.Ivaniševiča, ba možno ho v niektorých ohľadoch aj prekonáva. Za výkony, ktoré predvádzal na prvom grandslame v tomto roku, by si nepochybne zaslúžil aj konečný úspech, tým skôr, že mal neporovnateľne ťažšie podmienky, než jeho súper.

Koho by som rád videl ako víťaza ? Pravdu povediac, vždy mi boli sympatickejší hráči, schopní variabilnej a technickej hry, než niekdajší „búchači“, hrajúci štýlom servis – volej, hoci aj tento spôsob hry mal v podaní niektorých svoje čaro. V každom prípade, víťazstvo by som viac želal švajčiarskemu tenistovi, keďže predsa len Čilič má ešte nejaký čas k dispozícii na získanie titulu v Austrálii – najmä z hľadiska veku.

Čo povedať k samotnému finále ?

Neuveriteľný tenis, plný skvelých úderov, nečakaných zvratov a zaslúžený – víťaz. Môžeme polemizovať o tom, ako sa na výsledkoch Federera podpísala výhoda zápasov pod strechou, ktorú spomenul nejeden komentátor, a môžeme si položiť otázku, v akej kondícii by bol švajčiarsky tenista, ak by musel odohrať niektoré zápasy aj v úmornej páľave. Ale tieto otázky sú zbytočné … a nikto nemôže spochybniť, že si Federer za svoje výkony zaslúžil nielen účasť vo finále, ale aj – zisk jubilejného dvadsiateho titulu na podujatiach Veľkej štvorky.

História si vraj pamätá len víťazov, ale v tomto prípade to určite bude inak. Zapamätá si nielen zisk jubilejného titulu R.Federera, ale bude si pamätať aj meno jeho súpera – M.Čiliča. Rovnako si bude pamätať aj boj chorvátskeho tenistu, nečakaný zvrat v štvrtom sete finále … ktorý stál nakoniec Chorváta priveľa síl na to, aby dokázal triumfovať aj v celom zápase.

R.Federer sa zapísal do histórie a úplne zaslúžene. Počas celého zápasu bol lepší, a hoci ani on sa nevyhol občasným výpadkom, titul z Austrálie je v správnych rukách. M.Čiličovi ostáva zaželať, aby mu to vyšlo nabudúce – niet pochýb, že aj on by bol zaslúženým víťazom, ak by uspel.

Na dne pohára, preplneného úžasným nápojom však ostala kvapka blenu z produkcie RTVS. Prerušiť priamy prenos finále, v ktorom sa udial historický zápis do dejín svetového tenisu, je počin hodný označenia – korunovaný somár.  Označenia, ktoré právom náleží zodpovednej osobe za tento naozaj „famózny“ skutok.