Počiatky toho, čo dnes nadobudlo doslova gigantické rozmery, môžeme hľadať v 90.rokoch, keď začala privatizácia a likvidácia štátnych podnikov. Pretože – štát nie je zlý vlastník, ale naopak – nepríjemný vlastník.
Jednoduchý príklad – údržba ciest. Predtým sa výdavky na túto kapitolu zakomponovali do štátneho rozpočtu a na základe hospodárskeho plánu prišiel len príkaz príslušnému štátnemu podniku a ten vykonal všetko potrebné. Mal k dispozícii všetko – ľudí, strojové vybavenie i potrebný materiál.
Dnes – naplánuje sa údržba a obnova ciest. Následne sa vypíše výberové konanie (prvý zbytočný výdavok), prichádzajú ponuky (zbytočná strata času), ak sa jedná o väčšiu zakázku, pre údajne väčšiu transparentnosť (hnusné slovo zlodejov a pokrytcov) sa najprv vyberá poradca (ďalší zbytočný výdavok a strata ćasu), ktorý urobí prácu za zamestnancov príslušného ministerstva (prečo ich potom platíme) a vyberie dodávateľa. Výsledok ? Dlhé mesiace čakania na výkon prác, zbytočne predražené práce … a často žalostná kvalita.
Ilustrácia zo života – išiel som nedávno jedným úsekom v rekonštrukcii. Dĺžka asi tri kilometre, na začiatku dvaja chlapi vyrezávali časti cesty okolo výtlkov a označovali ich sprejom. Potom sa dva-tri dni nedialo nič, následne prišli traja chlapi s autom, a vypĺňali výtlky asfaltovou zmesou pod tlakom, takže o pár mesiacov sa výtlky obnovia a budú dvojnásobné. Medzitým asfaltová drť rozbije niekoľko čelných skiel aút, majitelia zaplačú a autoservisy zarobia.
Otázka – koľko stojí tento cirkus s nekvalitnou prácou a kto na tom najviac zarobil ? A ako je možné, že niekoľkohodinová práca sa natiahne na týždeň, ba niekedy aj viac ?
Nepochybujem, že na podobnej správe vecí verejných sa najviac plytvá a najviac kradne. Navyše celkom legálne, však nikto nemôže protestovať proti dôslednému a “objektívnemu” výberu dodávateľov, nie ? Nepochybujem, že práve cez nepotrebné poradenské firmy, suplujúce činnosť úradníkov na ministerstvách, sa vyrábajú vysoké a neodôvodnené náklady.
Každý politik Vám bude tvrdiť, že štátne vlastníctvo je neefektívne, vznikajú veľké straty a podobne. Nech Vám teda odpovie, prečo sa napríklad do súkromných dopravných spoločností nalievajú každý rok desiatky miliónov eur, aby poskytovali služby verejnosti – však súkromné má byť efektívne, nie ? A ak sa má dotovať súkromné podnikanie pre potreby štátu, nie je dôvod, aby predmetnú službu neposkytovala priamo štátna spoločnosť. Príjmy by tiekli do štátnej pokladne, nie ?
Štátny podnik je stratový len vtedy, keď si niekto neplní povinnosti, alebo kradne. Je pochopiteľné, že politické špičky proti tejto forme vlastníctva broja … ak bude jasne dané pravidlo, ťažko sa dá klamať a kradnúť. Ak má štát vlastný podnik (na opravu ciest), vlastnú výrobu materiálu a vlastných ľudí – politik a jeho kumpáni – nezarobia (skôr neukradnú). Kradnúť sa dá len v schéme neprehľadných obchodných vzťahov, krytých obchodným tajomstvom a inými nezmyslami (vo vzťahu k verejným financiám).
Navrhnite bojovníkom proti korupcii, aby obnovili štátny “servis”. Navrhnite im, aby každý sektor, ktorý je dnes dotovaný, prešiel do štátneho vlastníctva – predsa ak má štát z našich daní investovať, má mať aj podiel na zisku, nie ? Nebudete sa stačiť diviť, koľko klamstiev a výmyslov budete od politikov počuť …
A skúste sa niekedy opýtať nejakého pacienta, či cíti rozdiel medzi sanitkou s päťválcovým motorom a sanitkou – napríklad so štvorválcom … ak niekto zakomponuje do výberu podmienku, ktorú môže splniť len jeden výrobca, sotva to robí s poctivými úmyslami …
Politik bojuje proti korupcii len dovtedy, kým je v opozícii a nemá moc …
Takto sa to začalo: http://seta.blog.pravda.sk/2017/10/13/preco-…... ...
Presne tak, súhlasím!!! Celá privatizácia ...
Celá debata | RSS tejto debaty