O Slovensku

Na sankciu, udelenú poslancovi A.Baránikovi, sa dá pozerať rôzne. Priveľká, ak sa účelovo a nezmyselne prirovnáva k odškodnému za zmarenie ľudského života, primalá – ak sa reálne hodnotia spoločenské škody, ktoré môžu na základe jeho výrokov byť spôsobené.

Výrok o členstve v justičnej mafii nie je vyjadrením politického názoru, chráneného výrokovou imunitou. Politickým názorom by bol výrok v štýle – slovenské súdnictvo nefunguje a výroky súdov vyvolávajú podozrenia z nekalých praktík.

Právnik s praxou by mal poznať hranice, za ktorými sa neradno pohybovať. Nemal by spochybňovať justícii, jej orgánu, ale práve naopak – mal by hľadať cesty, ako situáciu zlepšiť, ako skvalitniť právny systém. V pozícii poslanca by mal byť príkladom úcty k zákonu, občianskym právam a mal by byť vzorom pre ostatných, najmä radových občanov. Dnes niet pochybností, že poslanci NR SR nie sú vzormi úcty a rešpektu k zákonom a osobám, ktoré majú dohliadať na dodržiavanie zákona, či spravodlivo a nestranne rozhodovať o následkoch jeho porušenia.

Každý môže mať vlastný názor na veci a ľudí. Je to nespochybniteľné právo.

Rovnako je však každého právom brániť sa a byť chránený proti výrokom, ktoré neprijateľným spôsobom zasahujú do jeho života a ovplyvňujú ho. Poslanec by mal poznať zákonné postupy a mal by ich plne využívať. Pokiaľ tak nekoná, nie je o nič lepší ako tí, ktorých kritizuje – ani vtedy, ak ich oprávnene kritizuje.

Dvestotisíc eur…. Suma, ktorú si mnohí ani nevedia predstaviť. Ale aká je cena rešpektu k zákonu, či úcty k pravidlám? Dá sa vôbec vyčísliť śkoda na povesti, či strata rešpektu voči zákonu a jeho predstaviteľom?

Myslieť si môže každý. Aj hovoriť ći napísať. A môže sa pod svoj názor aj podpísať. Ale nakoniec sa nesmie – diviť. Aj následkom toho, čo povedal, podpísal, ale nevedel – dokázať.