O Slovensku

Dvojročný servis na stíhačky F-16 je rovnaký nezmysel, ako pršiplášť proti granátom, alebo brzdiaci padák na húpacom koníkovi …

A len potvrdzuje, že v leteckom kšefte bola obranyschopnosť Slovenska na poslednom mieste. Už dlhé roky alebo skôr desaťročia platí, že nielen v letectve, ale aj napríklad automobilovom priemysle sa najviac nezarába pri predaji, ale naopak – následných službách, kde najväčšou položkou je práve servis.

Čo sa dá stihnúť za dva roky ? Vyškolenie vlastného personálu na údržbu ? Zabudnite, to sa nedá ani v prípade auta, ktoré je neporovnateľne jednoduchšie, než bojové lietadlo. Nehovoriac o zaistení potrebného vybavenia.

Ako sa teda javí nákup amerických F-16 ? Hm … ďalšia zlodejina na daňových poplatníkoch ? A neverte, že MIG-29 je nespoľahlivý, či dokonca jeho servis predražený. Vždy a vo všetkom rozhodujú schopnosti a záujmy – niet pochybností, že pri F-16 … len záujmy. Nie však – národné …

Výberové konanie bolo typicky slovenské … v záujme úspechu jednonohého, jednorukého, skoro hluchého a slepého, bol vybratý ako konkurent – pacient na prístrojoch v kóme … a tak to aj dopadlo …