O Slovensku

V civilizovaných krajinách by mal platiť zákon. V skorumpovaných krajinách alebo krajinách s imperiálnymi túžbami môžu aj zločinci žiadať o politický azyl, ak si dostatočne – nakradli.

Ak by si Berlín plnil povinnosti a zadržal vietnamského zločinca na úteku na základe platného zatykača, o.i. akceptovaného aj Interpolom, nemusela sa dnes riešiť otázka, kto a kadiaľ ho doručil pred tvár vietnamskej spravodlivosti.

Súdiac podľa útržkov správ, bolo to inak. Hľadaný zločinec sa nemusel v Nemecku obávať zatknutia a vydania do rúk vietnamskej spravodlivosti. Dokonca požiadal o politický azyl. (Kedysi to bola bežná prax rôznych vagabundov, ktorí najprv páchali na území Československa trestnú činnosť a po úteku boli na Západe oslavovaní ako bojovníci proti komunistickej diktatúre, dokonca aj vrahovia) Ak teda mohol niekto napriek medzinárodnému zatykaču veselo pobehovať po Nemecku, vzniká otázka

Aký úplatok a komu dal, aby sa nemusel obávať zatknutia ? Jednu istotu už dnes máme – určite nepodplácal úradníkov na Slovensku.

Prečo sa snaží Berlín ukazovať na Slovensko ? Možno aj preto, aby nezačali padať nepríjemné otázky, a hľadať sa vinník, zodpovedný za pohyb hľadaného zločinca v Nemecku.

Praktiky politického banditizmu sú staré, ako ľudstvo samo. Kedysi sa preslávil anglický korzár sir Francis Drake, ktorý lúpil a vraždil v službách Alžbety I. Svojho času bol spojencom najväčšej demokracie sveta aj Usama bin Ládin. A rovnako staré sú aj praktiky únosov zločincov, ak sa ich nedarilo postaviť pred tvár spravodlivosti. A ak sa náhodou nepodarilo zločinca uniesť, nebolo výnimkou ani jeho zavraždenie. Kto si dnes spomenie na vražedné izraelské komando, ktoré pôsobilo na starom kontinente po udalostiach v Mníchove počas olympijských hier, vraždilo údajných aktérov tragédie a medzi obeťami bol aj nevinný čašník z Lillehammeru ? Kto si spomenie na únos M.Norriegu, dlhoročného spojenca USA ? Kto si spomenie na “dvorného” teroristu I.R.Sanchéza, známeho pod prezývkou Carlos, ktorého služby využíval aj bývalý východný blok, a istý čas sa dokonca ukrýval v Maďarsku pod ochranou tajnej služby, aby ho nakoniec uniesla francúzska tajná služba z nemocnice v Sudáne ?

Unesený vietnamský “podnikateľ” bol údajne zbitý a pod vplyvom alkoholu alebo drog …

Mali by sme cítiť ľútosť, nie ? Ľútosť nad človekom, ktorý z vietnamského režimu ťažil, spolupracoval s ním, a jeho oponentom sa stal až vo chvíli, keď nad ním zavisla hrozba uväznenia ? Kto ešte tento druh “slamy” žerie … s výnimkou prestitútov a dlhodobo neúspešných politikov ?

Pravdu nepoznáme … ale ak berieme do úvahy obsah médií, dá sa všetko komentovať aj takto – vietnamské orgány požiadali nemeckú justíciu o vydanie hľadaného zločinca. Nemecká justícia nespolupracovala a tak zasiahla vietnamská tajná služba spôsobom, bežným u vyspelých demokracií a zadržala zločinca na území Nemecka vlastnými silami, pričom Slovensko bolo len tranzitnou krajinou, ktorá konala v súlade s platným medzinárodným zatykačom …

Alebo iný komentár – vietnamský zločinec kládol počas eskorty odpor a bol ukľudnený za pomoci policajných chvatov a hmatov (ľudovo povedané – dostal po pysku) …. 

Na tom vlastne nezáleží. Podstatné je, že platí staré a osvedčené – čím kto bojuje, tým aj padne … ak svojho času nevadilo Berlínu, že americká administratíva vybľakovala rôzne zvrátenosti na adresu Snowdena a riešila, že akýkoľvek spôsob jeho zadržania, dokonca vrátane fyzickej likvidácie, je prijateľný … môže tak postupovať každý, aj Vietnam.

Skoro som si odp..l pri pohľade na britské médiá, ktoré pokladajú za normálne požiadať Rusko o vydanie ruských občanov (čo je v rozpore s medzinárodným právom, ľudskými právami a podobne), ale kritizujú na druhej strane Slovensko, že nezabránilo zadržaniu vietnamského občana – vietnamskými orgánmi.

Ach jaj, pokrytectvo je beštia, nie ?