Založ si blog

Len vagabundi sa boja spomienok

Keď skúsite spomenúť dobu vlády komunistov, okamžite sa do diskusie zletia ako muchy na kravské lajno rôzni “ ubolenci „, ktorým údajne bývalý režim ublížil. A naopak – skoro nikdy sa nesťažujú ľudia, ktorí boli naozaj obeťami perzekúcií v 50. rokoch. Mimochodom, politické perzekúcie sa opäť objavili – po novembri 1989, ale to už nikto nevidí … nechce vidieť.

Prečo sa zlietajú ? Boja sa spomienok, boja sa ľudí, ktorí si pamätajú a vedia, že nič nie je dokonalé. Ale napriek množstvu negatív vedia, že vtedy žili ako ľudia, ale dnes sú len štatistikou, aj to neraz pekne prekrútenou. Ktovie … majú skutočne strach zo spomienok ? Prečo ? Čoho sa boja ? Návratu vlády jednej strany ?

Nie, boja sa niečoho úplne iného – boja sa, že už by sa im opäť nikto neklaňal a ich majetok by absolútne nič neznamenal. Boja sa, že ak by mali všetci platy a prácu, ktoré by dokázali zaistiť pokojný život a všetky potreby, už by im nikto nezávidel luxusné vily, či luxusné autá pred nimi. Boja sa, že by na nich spoločnosť úplne zabudla – stali by sa jednými z mnohých v zástupe. Zástupe bežných ľudí, ktorí si žijú svoj život, sú šťastní a spokojní, nenaháňajú sa za mamonom a úplne kašlú na to, čo má niekto za vysokým múrom s kamerami. Smotánka by sa opäť stala tým, čím aj v skutočnosti je – odpadom spoločnosti.

Koho zaujíma, že je niekto trikrát rozvedený a práve chystá štvrtú svadbu ? Koho zaujíma, že nejaká afektovaná sliepka pokladá za dovolenku len luxusný apartmán, niekde v Karibiku a sluhov okolo seba ? A koho zaujíma, že niekto má hodinky na milión korún ? Nikoho … tieto programy sa objavujú len preto, aby odpútali pozornosť od skutočných problémov spoločnosti. Majú zakryť strach vagabundov z následkov ich vlastnej činnosti

Obyčajný človek nepotrebuje milióny, ani vily, či bavoráky. Stačí mu práca, šťastná rodina, zdravie a láska … nič viac. Všetko, čo má navyše, je bonusom, nie však potrebou.

V minulosti som poznal množstvo ľudí, ktorí boli často nespokojní so spoločnosťou, v ktorej žili, ale boli – šťastní. Aj dnes poznám množstvo ľudí, ale len málo šťastných. Bohatší sa denne trasú o svoj majetok a skrývajú za múrmi s kamerami (zrejme sa obávajú o svoje “ poctivé “ peniaze), chudobní denne bojujú o prežitie – a tiež netancujú od šťastia. A pomedzi nich sa potulujú rôzne existencie, ktoré za kus žvanca zaprú absolútne všetko. Slúžia tomu pánovi, ktorí najlepšie platí.

A preto chodia denne štekať na ľudí, ktorí si pamätajú a vedia, že doba nebola dokonalá, mala mnoho nedostatkov, ale napriek tomu im nebrala pocit šťastia. Majú strach, pretože vedia len posluhovať, šíriť prázdne frázy a “ opravovať “ klamstvá/omyly iných. A tak prehliadajú, že ich vlastný život je najväčším – klamstvom.

_______________________________

Ráno vstanem, a idem na kávu do bistra oproti. Taký zvyk, nič viac …. sedí tam sused, a širokým gestom ma pozýva k stolu. Kedy si konečne kúpiš poriadne auto … otázka, s ktorou domŕza už dlhé roky. A na čo by mi bolo, však staré jazdí a iné nepotrebujem … smejem sa. Pijeme kávu a pýta sa, prečo opravujem staršiu práčku, keď si môžem kúpiť novú. Baví ma to … opäť sa smejem. Debata sa odvíja smerom, ktorý poznám dlhé roky. Sused musí mať raz za dva roky nové auto, všetky spotrebiče mení po skončení záruky a skryte pohŕda tými, čo tak nerobia. Nič mu neurobí väčšiu radosť, ako ligotavé pozlátko bohatstva … a nič ho nenaštve viac, ako zistenie, že niekto má niečo lepšie, drahšie, novšie.

Mne je to naopak úplne jedno. Pokojne si obujem vyšmatlané botasky, derajú rifle a čapcem do neďalekej záhrady. Vŕtam sa v zemi, neraz mi nič nevyrastie, lebo som amatér – ale baví ma to, ak sa niečo predsa len podarí. Opravujem staré veci, ktoré by iní zahodili – ak sa podarí, dobre … ak nie, odpracem sa do obchodu a kúpim si nové. Však o nič nejde. Netrápi ma, že práčka má osem rokov, ak je funkčná. Netrápilo ma to ani vtedy, keď mala iná práčka tridsať rokov – však prala a viac mi nebolo treba. Život je úplne o inom.

Pred mesiacom sa ma sused pýta, prečo chodím stále vysmiaty od ucha k uchu … či vraj nemám starosti. Mám … kto ich nemá, ale prečo by som mal smútiť …však žijem a som spokojný. A starosti patria do života úplne rovnako, ako puk k hokeju.

Kto vie žiť, vedel to aj za socializmu … kto to nevedel vtedy, nevie ani dnes.

Sklamaný pätolízač Korčok perlil . ..

07.04.2024

Severoatlantický sluha Korčok to nezvládol. Aj tak prezidenta nepotrebujeme.Je hanbou,že nie sme schopní nájsť skutočné osobnosti. Na vlastný štát sme nedorástli….

Vysvetlenie pre ochranárske „trúby“

20.03.2024

Hlavne pre jedného magora Erika. Skúste napchať do 2-izbového bytu dvadsať ľudí.Stačí na pár dní.A pochopíte (ak máte čím),že potrebujete pomoc psychiatra. Slovensko nie je nafukovacie, v knihách nájdete,aké územie potrebuje jeden dospelý medveď. Na vaše sprosté rady,čo strčiť do záhrady,aby tam nechodili medvede,si nájdite seberovných magorov. A choďte príkladom [...]

Každý vládca má svojho šaša (akurát nám nie je do smiechu)

22.01.2024

Matovič a Heger mali Remišovú,Fico má Šimkovičovú Dámy majú jedno spoločné – nedostatok výbavy na pochopenie vlastnej neschopnosti.Niekto s priemerným intelektom by reagoval diplomaticky.A priznal by kritikom právo nesúhlasiť.V prípade hlupáka príde arogancia.Niečo na štýl „Čo si to dovoľujete? Viete,kto som ja ?“ Pri hlupákoch sa dobre vládne.Alebo [...]

rafah, stanový tábor, pásmo gazy

Palestínčania hlásia mŕtvych po izraelských úderoch v Rafahu a na severe Gazy

29.04.2024 06:11

Izraelské útoky na domy v Rafahu a v Pásme Gazy zabili viacerých Palestínčanov a mnohých zranili, uvádzajú miestne zdroje.

pellegrini, vila na slavíne

Prezidentské bývanie sa hľadá desaťročia, Pellegrini dedí veľký hriech svojich predchodcov. Čo hovorí úrad a analytik?

29.04.2024 06:00

Bezpečnostný analytik aj Úrad na ochranu ústavných činiteľov uviedli, že vlastné bývanie je potrebné aj kvôli incidentom. Je otázne, či sa budúci prezident Peter Pellegrini bude touto dilemou zaoberať.

Ukrajina, Bohdana

Expert z Ukrajiny: Rozhodujeme sa, či zachránime mestá alebo vojakov

29.04.2024 06:00

Myšlienka predčasných rokovaní o mieri na Ukrajine nie je veľmi populárna, hoci stále viac ľudí v politickom vedení štátu aj vo verejnosti nad ňou uvažuje.

Dušan Lehotský, učiteľ, tréner atletiky

Vychoval viacerých majstrov ČSSR v atletike: Na školských pretekoch som len čumel. Keď to takto pôjde ďalej, v tridsiatke budú o barlách

29.04.2024 00:00

Dušan Lehotský v Levoči učil telocvik a viedol mladých športovcov 44 rokov.

cudzinec

Kto sa nepoučí z vlastnej minulosti,je nútený si ju opakovať.Budúcu koalíciu volili tí,ktorí dali moc do rúk šialencov a hlupákov vo voľbách 2020.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,445
Celková čítanosť: 9470639x
Priemerná čítanosť článkov: 3873x

Autor blogu