O Slovensku

Diskusia medzi R.Ficom a R.Sulíkom je pre voliča prospešná asi tak, ako obmedzovač rýchlosti na šlapacom autíčku. A bez veľkých rečí treba otvorene povedať (a voľbami potvrdiť) odchod oboch pánov a ich politických subjektov do slovenskej politickej histórie. Ako doprovod si môžu zobrať prakticky celé súčasné osadenstvo parlamentu.

O čom chcú diskutovať ? O politickom banditizme ? O vlastných prešľapoch a pokryteckých reakciách pri ich odhalení ? Ak by mali obaja trochu zmyslu pre zodpovednosť, už dávno by v politike neboli. Stručne povedané – na tri vlády R.Fica sa nalepilo toľko prešľapov a špiny, že by na ich odstránenie nestačila ani cisterna so savom, a armáda upratovačiek. O nič lepšie nie je na tom ani Sulík, v jeho prípade sa dá účasť vo vláde rátať len na dva roky, ale za celý čas aktívneho pobytu v politike sa jeho užitočnosť pre voliča hodnotiť ako – nulová. Nehovoriac o tom, ako by asi sám naložil v pozícii zamestnávateľa s pracovníkom, ktorý za osem rokov nepriniesol hmatateľný výsledok.

Nie, nikto nemá výhrady voči spoločnej diskusii oboch pánov. Ale predtým by mohli opustiť verejné funkcie, pobaliť aj svoju perepúť a ísť rozoberať svoje teórie o nesmrteľnosti chrústov – napríklad do krčmy. Za svoje … nie ?