O Slovensku

Pokiaľ sa niekto pýta, akým spôsobom sa dostala do verejných funkcií spodina spoločnosti, klamári, zlodeji, prezliekači kabátov či oddaní sluhovia cudzieho záujmu, mal by si spomenúť na rok 1992 … a hanebné mlčanie väčšiny národa …

Čo si myslieť, keď za osobnosť slovenského národa označí M.R.Štefánika politik, ktorému táto osobnosť nestojí ani za pravidelnú účasť na spomienkovej slávnosti ? Čo si myslieť, ak tejto osobe, ktorá patrí medzi vrcholných slovenských predstaviteľov, nestoja za účasť ani spomienkové slávnosti vierozvestov Cyrila a Metoda ? Aký vzťah k Slovensku má vlastne táto osoba ? Aký vzťah k Slovensku má osoba, ktorá po tragédii, poburujúcej celý národ, najprv v pokoji dokončí dovolenku a potom sa príde stavať do polohy morálnej autority ? Čo by asi tejto osobe povedal – Štefánik ?

Kto stavia osobný záujem nad národný a štátny, nezaslúži si byť vrcholným predstaviteľom štátu. Nechápe podstatu poslania vrcholného predstaviteľa štátu a národa.

Otázka : Prečo je to tak ?

Pretože sme si nechali ukradnúť vlasť ľuďmi, ktorým išlo len o vlastný prospech. Ľuďmi, ktorých nemôžeme ani omylom označiť za národovcov. Národovca zaujíma v prvom rade – názor a potreba národa. Koho názor národa nezaujíma, nie je … nemôže byť národovec. Nemôže byť ani vlastenec – len sa na vlastenca hrá. Koľko vernosti zachová svojej novej vlasti a národu, keď starú vlasť pokojne a bez váhania – zradil ?

Koľko úcty k vlasti a národu majú ľudia, ktorí jej pre vlastné, nenaplnené ambície, pri každej príležitosti škodia ohováraním v zahraničí ?  Koľko úcty k vlasti a národu cítia ľudia, ktorí svojím správaním robia z parlamentu – krčmu IV.cenovej skupiny ?

Denne ich počujeme – my sme Európania a Slováci. Potrebujeme sa dostať do jadra Európy. Čo mali v škole zo zemepisu ? Nevedia, kde sa rozkladá Slovensko ? Nevedia, že európsky národ je nezmysel ? Ale vedia … ale za tanier polievky povedia hocičo. Vlasť, národ, štát – to sú pre nich len slová pri rétorických cvičeniach, kde sa hrdo búchajú do hrude, ohrievanej meštekmi s judášskym grošom. Hovoria o národnom záujme a hľadajú cesty pre naplnenie – svojho záujmu.

Vlasť a vlastenec

Vlastenec je hrdý na svoje korene. Nepotrebuje falošné slová a symboly, nepotrebuje verejné búchanie do hrude, nepotrebuje kusy papiera a metále, aby sa cítil vlastencom. Nepotrebuje ich, pretože si svoju vlasť a vzťah k nej nosí v srdci. Nepotrebuje ich, pretože každým svojím rozhodnutím dáva najavo, aké sú jeho hodnoty.

Vlasť, nezávislosť, symboly … aké sú vlastne symboly hrdého, nezávislého štátu, ktorý sa rozvíja pre blaho národa v duchu odkazu svojich predkov ? Čo je symbolom hrdého, zvrchovaného slovenského národa ? 

Vždy, keď počujem slovo vlasť, spomeniem si na tú, ktorej storočnica uplynula a v roku 1992 nám ju bez nášho súhlasu ukradli, a spomeniem si na Slovensko, ktoré nám pomaly, po kúskoch kradnú dnes, aby nám vnútili falošné hodnoty, symbolizované slovom európanstvo a bezmenným kusom modrej látky, bezočivo visiacim na úrovni štátnej vlajky … 

Nedovoľme, aby ľudia bez cti a hrdosti na vlastné korene vzali slovenskému národu po druhý raz to, o čo už raz prišiel.