O Slovensku

Averzia Sulíka a Matoviča voči lídrovi národniarov je pochopiteľná. Po voľbách 2016 im rozdupal ich pieskové hrady a zámky, ktoré si postavili. A dodnes sa s tým nevedia vyrovnať. Už sa videli ako páni situácie a držitelia moci.

Napriek škandálom a umelo vytvoreným kauzám, či doslova záplave krivých obvinení, nie sú ani jedno ani druhé. A pokiaľ už existuje spoločenská objednávka na boj s nešvárom pochybných diplomových prác, mala by ju predísť právna norma, ktorá by tvrdo trestala nepodložené obvinenia, kryté poslaneckými mandátmi. Spojená s povinnosťou preukázať pravdivosť obvinení. A možno … by sme nakoniec mali prázdny parlament.

Napriek tomu – prípad rigoróznej práce A.Danka nie je o politike, ale skôr chorobe, ktorá postihla celú slovenskú spoločnosť. V honbe za mocou, majetkom či pomstou za vlastné neúspechy sa čoraz viac stierajú akékoľvek hranice, a padajú všetky zábrany, najmä morálne. Už vôbec nejde o pravdu, spravodlivosť a zákon. Tieto hodnoty už dávne nezaujímajú žiadneho politika.

Možno si B.Kollár pripadal pri svojom výroku o kýbliku – vtipne.

Ale mnohí môžu vidieť jeho výrok v úplne inom svetle. Napríklad vo svetle 90.rokov, keď si “užívali” dobrodenia bezvládia, alebo skôr neobmedzenej vlády rôznych pochybných živlov. A každý, kto v tejto dobe žil v Bratislave, dobre vedel – kto je kto, a ku komu patrí. A hoci sa o tom verejne len šepkalo, dobre sa vedelo, čo a kto robí. A dodnes sa vykopávaju obete tých “nevinných” rokov.

Rozprávočky o tom, ako sa dalo “zakopnúť” o mafiánov na dovolenke, si môže každý nechať na dobrú noc. Alebo na smutné večery pri krbe – bez ohňa. Mafiáni sa nikdy a nikde nestretávali s ľuďmi, ktorých nepoznali a nemali istotu, že im môžu dôverovať. A pokiaľ náhodou stretli niekoho nedôveryhodného, ako to skončilo, to asi nemusíme rozoberať. Dodnes sa nevie, kde skončili mnohí ľudia. Kde-tu sa občas objaví článok o tom, že niekto a niekde (niečo) robil, ale už ho (nikto) roky nevidel.

Avšak vojna proti národniarom a najmä vedená liberálmi a obyčajnými, má aj svoje pozitíva – pre bežného občana.

Či si to Sulík a Matovič uvedomujú alebo nie, opäť si pília vlastný konár. Zjavne sa nepoučili z následkov výprav proti Bugárovi alebo Procházkovi, kde svojím potenciálnym koaličným partnerom dovtedy kopali jamu, kým v nej sami neskončili. Pretože ich neúspech po voľbách 2016 ide najmä na konto ich vlastnej vierolomnosti. Nehovoriac o skúsenostiach z vládnutia koalície v rokoch 2010-2012, kde mnohí poznali, že v prípade vyššie spomínaných persón sa dá spoľahnúť len na jediné – nepredvídateľnosť ich konania, nespoľahlivosť a účelovosť. Pád vlády nebol o eurovale, ten bol len poslednou kvapkou do pohára, preplneného rôznymi podrazmi. A priamym následkom bola jednofarebná vláda SMER-u a R.Fica.

Dnes prebleskla správa, že Sulík končí v europarlamente a od budúceho roka začne chodiť po Slovensku medzi ľuďmi … naozaj pokrok, že po desiatich rokoch v politike si všimol – aj ľudí … len akosi nechápem, prečo dnes hlási cestu k víťazstvu vo voľbách, keď sa za víťaza už neraz – pokladal …