O Slovensku

Do ambulancie očného lekára vstúpi chlapík. Aký máte problém, pýta sa lekár. Chlapík sa ošíva a nakoniec z neho vyletí – nech sa pozriem na čokoľvek, stále vidím len to isté … lekár pokrčí ramenami, usadí ho na stoličke a vytiahne sadu kariet. Hovorte, čo vidíte na obrázku, vyzve chlapíka. Ukáže prvú kartu, chlapík sa pozrie a hovorí … Fico …

Lekár vytiahne postupne druhú, tretiu, štvrtú, ukazuje chlapíkovi postupne čerta, anjela, bizóna či kozu, ale chlapík stále dookola opakuje tú istú odpoveď – Fico. Lekár nakoniec rezignuje a pýta sa chlapíka – kde pracujete ? Pracujem ako redaktor na webe aktuality.sk, hrdo preriekne chlapík. Lekár sa postaví spoza stola, prejde k dverám ambulancie, otvorí ich a volá na sestru – Anka, podajte mi slepeckú palicu. Chlapík zdesene vyskočí zo stoličky a kričí – čo sa deje, pán doktor, je to také vážne ? Doktor mu podá palicu a hovorí – nie je, ale vám sa nedá pomôcť.

Je úplne jedno, koho v portálu aktualít si predstavíme v úlohe pacienta, ani tá palica by im nepomohla. Tým skôr, že problém slovenskej spoločnosti sa nevolá Fico, ale by sa dal skôr pomenovať – účelové pokrytectvo. Ak by mali redaktori rovnaký meter na každého, dnes by ich nepríjemnej kritike čelil prezident Kiska, ale aj mnohí predstavitelia opozície. Zdá sa však, že nie sú platení za objektívnu žurnalistiku, ale skôr – plne účelovú. Možno aj preto sa nejeden čitateľ smeje, keď si mnohých predstaviteľov tohoto staronového odvetvia žurnalistiky má predstaviť ako bojovníkov proti konšpirácii a trolom.

Vyznieva to rovnako komicky, ako istá organizácia „elfov“, ktorej bohatá základňa pochádza z pobaltských krajín a chce tiež bojovať proti všetkému možnému … hoci nevidí niečo, čo napríklad zakazujú aj pravidlá únie členským krajinám, dokonca s podobným nedostatkom sa údajne nedá do únie ani vstúpiť, no je zjavné, že sa s ním dá v únii – existovať.

Estónsko je povestné diskrimináciou na základe etnického princípu a Brusel sa tvári, že nič nevidí – však ide „len“ o Rusov. Menšine, ktorá je vlastne väčšinou, sa dodnes neskryte upierajú – občianske práva. Ale proti tomu elfovia, bojovníci s rôznymi dezinformáciami a trolmi – nebojujú. Nezaujíma ich to, hoci je to hanebnosťou. Tým skôr, ak sa pozrieme na status menšín v Rusku, ktoré je neustále značkované nálepkou akejsi zaostalej krajiny, kdesi na pomedzí európskeho a ázijského kontinentu. Komu vadí poukazovanie na status Ruska, beriem … skúsme sa pozrieť na iné krajiny, napríklad členské krajiny únie. Bulharsko a Rumunsko sú členmi únie od roku 2007, napriek tomu dodnes nepatria do schengenského priestoru. Vždy sa nájde nejaká výhovorka, prečo sa ich vstup odloží. Krajiny sú údajne na vstup nepripravené. Zaujímavé konštatovanie, ak si vezmeme do úvahy – napríklad podmienky prijatia spoločnej meny – pretože ich neplnenie nebolo prekážkou, aby ju užívali krajiny, ktoré tieto podmienky (prijatia) nikdy nesplnili a podmienky užívania ? Tie neplní vôbec nikto. A výsledkom bola (nielen) grécka sekera. Prečo si Nemci a Francúzi neozdravili banky, zaťažené hazardnými investíciami do krajín ako Grécko – z vlastných zdrojov – ako to robili krajiny strednej a východnej Európy ?

Áno, o tomto a mnohom inom nebudú (žurnalistickí) slepci písať … možno občas potichúčky, kdesi za rohom niečo zašepkajú. Cisár (alebo EÚ) je síce nahý, ale všetci stále obdivujú jeho trblietavú róbu.

V jednom vtipe ide odsúdenec na popravu a stále sa usmieva. Čo sa vyškieraš, zreve naňho dráb, však čoskoro zdochneš … a odpľuje si na popravisko. Odsúdenec sa naňho pozrie a prehodí – iste, ja čoskoro zdochnem, ale ty ostaneš sprostý do konca života. Kto z nás je na tom horšie ?

Pri hádke okolo J.Tisa som sa tiež usmieval popod fúz. Sme naozaj tak sprostí ? Napoleon, Džingischán, Stalin, Hitler, Horthy, alebo Alexander Veľký … či ktokoľvek iný, vrátane J.Tisa, sú historické postavy rôznych časových období ľudstva. Koľko obetí mal na svedomí režim Franca v Španielsku ? Koľko obetí prinieslo Francúzsko v dobyvačných vojnách Napoleona ? Koľko obetí mala na svedomí vláda G.Busha ml. ? Na čo sa to vlastne hráme ? Prečo si v Izraeli uctievajú človeka, ktorý plánoval zavraždenie šiestich miliónov Nemcov na sklonku druhej svetovej vojny, ako formu pomsty za holokaust ?

Ľudia by sa mali posudzovať optikou doby, v ktorej žili. Optikou okolností, ktoré mali vplyv na ich rozhodovanie, ale oni nemali dosah na to, aby vývoj zmenil. Komu dnes hovorí niečo meno Hans Ludin ? Mnohým nehovorí vôbec nič. Kto dnes vie, že tento nemecký vyslanec mal vo vojnovom slovenskom štáte taký vplyv, že jeho žiadosti nebolo možné ignorovať, či otvorene odmietnuť ? Je veľmi jednoduché ukázať prstom a zakričať – ty zločinec -, ale kto si aspoň raz položil otázku – čo by som robil, ak by som bol na mieste J.Tisa ? Skúsme porovnať, pod akým tlakom bol E.Beneš pred podpisom Mníchova, a v akej situácii bol Tiso – po podpise Mníchova, keď už bolo jasné, že Hitlerovi sa otvorila brána k rozbitiu štátu. K akému výsledku dospejeme ? Čo by sme v tej dobe robili my ?

Posledný čriepok z iného súdka – kto dnes tancuje v banskobystrickom kraji pri pohľade na to, čo sa tam deje pod taktovkou padišaha Luntera ?

Podľa portálu bystricoviny.sk minul kraj na rôzne poradenské služby, súvisiace so zabezpečením verejnej dopravy, už skoro dvestotisíc eur, ktoré skončili na účtoch externých firiem, hoci kraj disponuje vlastnými pracovníkmi na tieto účely. A čo je ešte zaujímavejšie, výsledky analýz má k dispozícii podľa portálu len syn banskobystrického padišaha, O.Lunter. Ako je to možné ? A ako je možné, že okrem spomínaného portálu si tieto skutočnosti nikto nevšimol, hoci za predchodcu dnešného padišaha Luntera, M.Kotlebu – si médiá všímali pomaly aj to, kedy ide tam, kde aj králi chodia pešo ? Alebo už nevadí plytvanie verejnými financiami, pretože tam konečne sedí „správny“ padišah ?

Keď sa po roku 1989 menili názvy ulíc, odôvodňovalo sa to odkazmi na neprijateľnosť používania mien ľudí, ktorí sa negatívne zapísali do dejín národa. Dodnes nikto neodpovedal na otázku, aké negatíva prinieslo májové povstanie českého ľudu ktoré dalo svojho času meno jednej z ulíc. Dnes už to negatívum poznám aj bez vysvetlenia – už samotné slovné spojenie je pre novodobých pánov neprijateľné, čo sa má akýsi ľud búriť, nie ?

S minulosťou, dokonca aj nepríjemnou, sa nedá vysporiadať tak, že pre ňou zavrieme oči, alebo zakážeme o nej myslieť, hovoriť či čokoľvek iného. Naopak – treba o nej hovoriť, objektívne ju hodnotiť vo svetle doby, a čo bolo vtedy zlé, musí byť zlé aj dnes – bez výnimky. Lenže – kričať o zločincovi Tisovi, a inde si podávať ruky a objímať sa s politikom, ktorého moc stojí a padá s pohrobkami S.Banderu – to je čo ? A prečo sme sa dodnes nesnažili vysporiadať s pôsobením E.Beneša a dať pravé meno tomu, čo urobil po Mníchove 1938 ?