O Slovensku

Potrebujem peniaze … nevieš o nejakých zákazkách ? Prišiel s otázkou bývalý klient a známy z videnia. Čože, vari obchody nejdú … ? Nejdú.

Ani sa veľmi nedivím. Minulá a posledná skúsenosť, ktorú som s ním mal, skončila tak, že som odpísal vyplatenú zálohu (teda vrátil ju do firemnej pokladne z vlastného vrecka) a požiadal ho, aby už radšej k nám nechodil, keďže objednávku nielen nesplnil, ale ešte aj svojím postojom naštval pomerne dosť ľudí … však to poznáte, známe výhovorky, prečo sa niečo nedá … mešká a nie je tak, ako má byť. V podstate mi len potvrdil skúsenosť, že s kamarátmi, susedmi, a rodinou sa nemá obchodovať … akurát som rozšíril zoznam aj o známych z videnia.

Takže … aj teraz ma zavalil množstvom nárekov, ako sa mu nedarí … ako je v bankách diskriminovaný, lebo mu nechcú požičať a naopak trvajú na splácaní predošlých úverov podľa pôvodného kalendára a nechcú prejednať úpravy. Nuž, kto by vychádzal v ústrety klientovi, ktorý z desiatich splátok deväť zaplatí neskoro a desiatu – nezaplatí vôbec ?

Poznáš Jana ? Poznám … priznal som. Vieš, on má takú celkom dobrú robotu, len mi ju nechce dať. (asi vie, prečo … napadlo ma) Nakoniec som však zdvihol telefón, a po pomerne dlhom rozhovore presvedčil Jana, aby zakázku zveril utrápenému prosebníkovi. Hoci nechcel, nakoniec pristúpil na moju prosbu s podmienkou, že na celú vec dohliadnem, aby sa riadne dokončila. Neviem, asi ma tesne predtým tresli niečím po kotrbe, keď som dohľad prisľúbil.

Veľmi rýchlo ma to začalo mrzieť. Išiel som sa pozrieť hneď v prvý deň … desať hodín doobeda a chlapa nikde. Volám … asi na tretí raz konečne zdvihol. Horí … opýtal sa. Prečo tu nie si ? Ále … musím dokončiť vodu na chate a kamoš inokedy nemá čas. Skoro ma trafil šľak od zlosti … okamžite sem nabehni a začni robiť na objednávke. Prišiel … o poldruhej poobede. Ďalšiu hodinu sa motkal ako mechom udretý, nakoniec z neho vyliezlo, že náradie nemá pri sebe, a chýba mu aj materiál. Však si dostal peniaze na nákup, nie ?

Veď hej, ale vieš – tá voda sa musela dokončiť. A čo objednávka – ako ju chceš vybaviť ? Hádam mi dajú na faktúru, nesmelo prehodil. Nedali … stačilo, že ho zbadali a okamžite vytiahli celkom tlstý spis s jeho rôznymi nedoplatkami. Nakoniec sa nakupovalo v hotovosti a v mojej peňaženke sa objavila ďalšia trhlina. Ráno o ôsmej … prehodil som pred obchodom a odišiel naštvatý domov. Div si hlavu neulomil, ako mi prikyvoval … iste, presne prídem.

Presne prišiel, pravda. Presne o desiatej … musel predtým nakúpiť dedkovi a vykosiť záhradu. Potom sa dve hodiny motkal a spomenul si, že by sa aj obed patrilo … zjesť. Predsa nebude hladný robiť, nie ? Ďalšiu hodinu som čakal, kým sa vráti … majú tu mizerný bufet, musel som do mesta. Rezignovane som zavolal do firmy a oznámil, že neprídem ani zajtra (a v duchu som si nadával, aký som ja blbec). Do piatej podvečer stihol navŕtať dve diery, a odstrihnúť tri metre kábla. Zajtra to dokončíme … aj keby som tu mal byť do polnoci, hrdo oznámil.

Ráno prišiel … o pol desiatej. Už som sa radšej nepýtal, či nakupoval, alebo kosil. O dvanástej sme mali navŕtané štyri diery (z jedenástich), a boli sme bohatší o zistenie, že odstrihnutý kábel je krátky … asi sa pomýlil pri meraní. Alebo je stena krivá ? Nie, to bude z toho tepla …

Mávol som rezignovane rukou a zavolal nášho technika z firmy. Za ďalšie tri hodiny sme všetko urobili, ako malo byť … známy sa odkiaľsi prišuchtal (zreteľne pod parou) a hrdo prehodil – vidíš, ako sme to zmákli ? Veru … zmákli sme to, sadol som do auta a išiel radšej domov. Ráno sme zakázku odovzdali Janovi a prevzali peniaze. Známy tentoraz prišiel presne na minútu (však je deň výplaty, nie ?) a sotva sme vyšli von, netrpezlivo čakal na peniaze. Išli sme k nám do firmy a zavolal som technika, s ktorým sme deň predtým zakázku realizovali namiesto známeho.

Ceruzka, kalkulačka a začali sme rátať … nákup materiálu, sadzba pre technika (podľa nášho cenníka), náklady na PHM a všetko, čo s tým súviselo … pre známeho ostali necelé štyri eurá. Zarazene na mňa pozrel a prehodil zvýšeným hlasom – to nemyslíš vážne, štyri euráče za tri dni práce ??? A čo si urobil ? Však som vŕtal … hej, tri dni a štyri diery, navyše krivo … a zavalila ma záplava výhovoriek a argumentov, prečo to nešlo hneď … prečo minul peniaze, ktoré neboli jeho a použil ich na niečo iné … a prečo sa chovám ako pes, však mám dosť peňazí  a nejaké tri-štyri stovky ma predsa nezruinujú …

Vyviedol som ho z firmy vykrikujúceho, že ma už nepozná a nemám sa mu ani zdraviť. Hodil som rukou a pomyslel, že známosť s týmto pánom je značne drahým športom. Radšej ho poznať nebudem … a to všetko len preto, že išiel do Chechtákova po chechtáky (ako predtým nazval objednávku od Jana) … len akosi zabudol, že chechtáky sa obvykle dávajú za prácu a on neprišiel do parlamentu, aby ich dostal za prázdne a sprosté reči, či škody, ktoré nimi napácha.

Mimochodom … napadlo mi aj porovnanie s ukrajinskou juntou, ktorá si dnes tiež myslí, že Rusko je bohaté a platiť netreba … však, čo tam po pár miliardách, nie ? A predstavte si … tie svine ruské nechcú dávať zadarmo, čo si to vlastne dovoľujú ? Verum, chápem Rusov, lebo podľa (bývalého) známeho som aj ja taká sviňa – nechcem dať peniaze a dokonca som taký bezočivý, že za peniaze očakávam prácu ?!? Čo si to vlastne dovoľujem ???