O Slovensku

Staré porekadlo hovorí – daj žobrákovi palicu a ukáže ti, čo s ňou dokáže …

Ešte horšie je, ak duševného žobrákov navlečieš do obleku a kravaty, dáš mu moc a zaručíš beztrestnosť. A potom nestíhaš vypliešťať oči, čo všetko dokáže duševná plytčina predviesť. Vedomá si nedotknuteľnosti, chová sa ako odtrhnutá z reťaze a šľahá svojím jedom na všetky strany. Jedom úbohosti …

V dobe môjho dospievania to bolo jednoduchšie. Ak niekto zašiel tak ďaleko, ako si bežne dovolí jeden psychopat v obleku s vypleštenými očami pred kamerou, dalo sa to riešiť z očí do očí, a každý to chápal. Doba sa zmenila, a dnes je viac chránený psychopat, než obete jeho verbálneho vystrájania. O to horšie, ak podobný úkaz sedí vo verejnej funkcii. Ak by bol jeden, človek by si povedal – výnimka potvrdzuje pravidlo. Lenže – nie je sám. Podobných je viac, a z verejných inštitúcií sa stáva voľný ring, kde je v mene udržania alebo získania moci, funkcie – všetko povolené. A to sme sa ešte nedávno smiali nad zábermi z ukrajinského parlamentu.

Ako ďaleko to necháme zájsť, kým sa konečne vzoprieme a povieme – dosť ? Kedy si uvedomíme, že verejný funkcionár reprezentuje …? A je povinný dodržiavať isté normy správania.

Smutné je, že tento stav nezaujíma ani tých, ktorí sa tak často stavajú do pozície majákov morálky a slušnosti. Niektorí sa dokonca vyžívajú vo vulgárnych excesoch verejných funkcionárov, akoby to bolo niečo normálne. Len sotva sa dá potom pochopiť, prečo sa sami súdia, podávajú žaloby na ochranu osobnosti, keď sú sami terčom podobného správania. Akosi sa im práve v tejt chvíli zmení ich “vzorec” slobody slova ?

Nevadí nám podobná deformácia spoločnosti ? Nevadí nám ani to, že z klamstiev a rôznych prešľapov usvedčení darebáci majú viac práv, ako ktokoľvek iný ? Nevadí nám, že sa stáva neprípustným aj citovanie vyjadrení samotného darebáka, ako dôkazu, že – klame a zavádza ? Nevadí nám, že sa dokonca už bežne mažú citáty darebákov, pretože podľa niekoho pohľadu zasahujú do práv darebáka, hoci sú to jeho vlastné slová, a dokonca verejne prednesené ?

Cenzúra sa nepripúšťa … ale bežne praktizuje, ak je -pravda- neprípustná ! A jej následkom sú tragikomické situácie, keď má slobodu slova v plnom rozsahu zaručenú provokatér, klamár, chrapúň … a naopak, kto ho z jeho správania usvedčí, toho dnes úplne bežne – umlčia … pekne sme to dopracovali …