O Slovensku

Posledné správy z tábora kŕmičov hadov potvrdzujú, že sa budú kandidáti na sudcov ústavného súdu hľadať a voliť dovtedy, kým sa nenájde správny gombík na zvolenie R.Fica. Niet dokonalejšej ukážky deformácie slovenskej spoločnosti a úpadku hodnôt.

Fico v pozícii ústavného sudcu nebude ničím iným, len potvrdením paškvilu, na ktorý sa zmenil výber kandidátov do rôznych verejných funkcií. Môžeme začať podnikateľom – odborníkom na kreatívne účtovníctvo, ktorý sa zásluhou absurdnej voľby menšieho zla dostal do kresla prezidenta, a hoci ho prakticky nikde nepozývajú na oficiálne návštevy, je sprevádzaný množstvom pochybností a zapletený do niekoľkých káuz, stále sa stavia do pozície morálneho vzoru, hoci nevie vyvodiť zodpovednosť ani sám voči sebe.

Môžeme pokračovať korunným princom slovenskej politiky, ktorý je vždy a všade pripravený vládnuť, len každé voľby opakovane dokážu jedno a to isté – nikdy nie je pripravený vyhrať voľby a vždy je len ten druhý v poradí, odkázaný na intrigy, rôzne formy „cigánskych“ féroviek a iné ťahy. Podľa jeho slov preteká jeho strana odborníkmi, čo dokázal naposledy tým, že na post štátneho tajomníka dosadil osobu, ktorá (podľa zlých jazykov) by nevedela preukázať ani – maturitu. No predsa by sa niečo našlo, kde by sa jeho ľudia hodili – ide sa vraj na území Slovenska natáčať pokračovanie H.Pottera, a vraj sa hľadá kandidát na lorda Valdemorta. Treba priznať, že večný kandidát na šéfa má v strane niekoľko úkazov, ktoré dokážu tak zúrivo vypliešťať okále … možno by nahnali strach aj v horore.

Ťažko sa môžeme diviť, kam smeruje voľba sudcov ÚS. Kto nemôže byť kráľom (alebo králikom na poste prezidenta), chce byť aspoň majákom spravodlivosti a dodržiavania práv na Slovensku …

Róbert I. Ústavný … by mohol znieť titul toho, kto chcel kraľovať a dnes mu stačí – sudcovať. Z rôznych funkcií sa stáva na Slovensku zásluhou obsadenia hanebná fraška. Kde sa žiada prax, odbornosť na primeranej úrovni, tam stačí byť politickým nominantom a potom je možné všetko. Nečudo, že nakoniec pri rôznych poradách, súvisiacich s činnosťou štátnych inštitúcií, pôsobí najsprostejšie – ministerský úradník.

Prečo sa teda politické špičky pretvarujú a hrajú na demokratov, keď sa už dávno cítia ako šľachta ? Však stačí obnoviť rôzne predikáty, opäť založiť rôzne rody a bude, nie ? Dnes už predsa nehrozí návrat sedmoslivkárov … konečne by sa mnohí cítili dôstojnejšie a nemuseli by si masírovať svoje prázdne egá ešte prázdnejšími rečami. Stačilo by formálne vystúpenie lorda – parlamentára, ktorý by dôstojne zahlásil – vážení páni a dámy, uvítajte slobodného pána Richarda zo …. alebo Igora I. Najrovnejšieho medzi Krivými … už len navrhnúť a vypracovať erby … a oficiálne odevy, ušité z hermelínu a obrúbené snehobielymi goliermi. Aspoň by sa to dalo pozerať, keď už sa to nedá – počúvať.

Aspoň raz by boli karty rozdané od začiatku a každý by poznal svoje miesto v spoločnosti. Aký význam majú voľby, ak kandidátov vyberajú politické mafie a jedinú šancu má (veci a záujmom strany) oddaný, privilegovaný – smrad ? Kto sa pozerá, ako sa parlamentná demokracia ocitne na hnojisku, nech sa nediví, že mu vládnu – svine.