O Slovensku

Denne nás masírujú rôznymi platenými prieskumami verejnej mienky a tak som sa aj s kamošom Ferom rozhodol, že si overíme pravdivosť mediálnej slamy, ktorou nás denne kŕmia …

A tak sme sa vybrali do krčmy U šmatľavého Gejzu (ako ju interne voláme pre pajdavého krčmára), kde to predsa len trochu poznáme a vieme, že objektívny názor respondentov môže zdeformovať len hladina krvi v alkohole … a veru, našli sme po čase utešené obsadenie krčmy, asi kvôli hokeju, prítomnými hojne komentovanému.

Ka.a.a.šlm ti na nejakého pr.z.denta, mumlal Jožo, sediaci pri dverách. Pri pokuse o mávnutie rukou sa pomaly zosúval pod stôl. Ostatní hokejoví fanúšikovia čumeli na nás spoza krígľov a zrejme im behalo hlavami, čo za cvokov ich ruší pri hokeji. Nakoniec sa však dali nejako ovplyvniť, že teda budú hlasovať … však nejako bude, nie ?

Prieskum pripitej mienky spoluobčanov dopadol dobre, aj keď sa výsledky ani náhodou nepodobali renomovaným agentúram …

Napríklad doteraz vedúci Šefčovič nezískal u nás ani jeden-jediný hlas. Možno to bolo tým, že jeho potenciálnym priaznivcom sme z úcty k ich neochvejnému presvedčeniu nalievali ku každému pivku-poldecáku aj bonusovú dávku v rovnakom zložení. A tak aj tí, čo by ho boli podporili, nemohli – nevedeli ani paprčku zdvihnúť … o čosi lepšie to dopadlo u ostatných kandidátov.

Napríklad Pišta Harabin, ako ho familiárne pomenoval šmatľavý Gejza, dostal u nás tri hlasy. Možno aj preto, že sme prehliadli, ako Gejza zdvihol obe hnáty počas počítania hlasov a my sme si to zle vysvetlili. Videli sme to ako hlasovanie, a pritom jemu sa len šmyklo a tak chcel zabrániť, aby padol pyskami rovno na stôl. Čo už, aj mýlka patrí ku športu, hovoria futbalisti, keď škuľavý rozhodca vidí jedenástku aj od bránky súpera, ale zlomenú nohu ani na dva metre … možno aj preto, že je za škuľavosť platený, nie ?

Mi..Mi… Mistrík je náš, z Donovalov … bľabotal Jožo, a pritom sa mu z gámb bublinky rinuli. Áno, kandidát SaS, nezávislý ako náš pekáč od elektriky, dopadol lepšie ako vyššie menovaný predchodca. Presne o jeden hlas …  dostal viac. Stačilo mu to na zemiakovú medailu, pretože ho podporili len dvaja vlezdoprdeláči, ktorí pobehovali v meste pri posledných voľbách okolo nejakej strakatej dodávky, a ich hrdí potomkovia, ktorým síce tiekla žinčica po brade, ale vládali zdvihnúť paprčky aj napriek tejto … nevýhode.

A prichádza tretie miesto … bronzovú priečku získal prekvapujúco M.Daňo.

Prekvapujúco preto, že dostal len jeden hlas, ale kto by sa hádal s jeho priaznivcom Ondrom, bezmála stoosemdesiatkilovým mumákom z lazov, že jeho hlas nemá väčšiu váhu, ako hlasy ostatných, nie ? Však keby sa nasrdil, … ach, radšej ani nemyslieť, čo by bolo. Nakoniec, nejde predsa o zlaté trenky, nie ?

Strieborný stupienok sa ušiel právničke z Pezinka. Všetci jej fanúšikovia (a teda aj ja) usúdili, že na post prezidenta by boli aj lepší kandidáti, ale keďže nie sú v ponuke, v jej prípade platí – lepšie na sympatickú babu pozerať, ako krepé reči vypĺznutého seladóna – počúvať. A tak dostala osemnásť hlasov … naozaj jej podpora stúpa …

Fanfáry nezazneli, ale víťaza sme našli … len jedno nám nejde do hlavy … nebol ani v ponuke, a predsa vyhral …

Jano Juroš … figu borovú, už sa aj mne pero pletie. Juro Jánošík, lebo hoci zbojník, dnes by sa nám hodil, ak by podľa legendy konal a bohatým bral, chudobným dával …  no zhodli sme sa všetci, že ani v dnešnej dobe by nelúpil viac ako dva roky, aj keby ho nechytili. U nás je totiž toľko bohatých (zlodejov), že pri naháňačke za ich okradnutím a (spravodlivým) vrátením bohatstva chudobe … by sa tak nabehal, až by si mohol urobiť z jazyka šál … aby sa nenachladil vo vetre. No pravda … posledný štátny pohreb som videl kedysi na základnej škole, iste aj vy pamätáte, keď naše sovietske vzory vyprázdňovali stranícke geriatrie a nenapadlo ich nič iné, len umiestniť pacientov na najvyššom poste v Kremli. A tak sme stihli tri pohreby za štyri roky … ???

No nič, uzavreli sme hlasovanie, tak krátko panujúci prezident by nám bol asi na nič. Ani by sme si ho neužili, ani by nám nevrátil ukradnuté … ani by nenaháňal pánov s veľkým bičom na malom dvore … proste slabota a sklamanie. Čo teraz ? Všetkým vírila v hlavách otázka bez odpovede. Poriadne sa ožrať … nejakým zázrakom sa podarilo na mol spitému Jožovi vygrgnúť zrozumiteľnú vetu. Hm, vytriezvieš a ostane ti akurát prázdna kešeňa po chlastačke, namietol triezvejší Pišta. A boľavá gebuľa … zakričala vzadu Anča, ktorá chodí medzi chlapov tak dlho, že jej už chýbajú len bajúzy, aby sa sama ako chlap … cítila. Hoci … po vypití troch-štyroch poldecákov a niekoľkých pív ani veľmi ako žena nevyzerá … však sa aj nedávno chlapi rehotali, ako u nich doma … teda Anča s Tónom ušetria … vraj, keď sa chcú poriadne ožrať, stačí, aby išla do krčmy Anča. A keď sa vráti domov, dýchne svojím sviežim dychom na Tóna a majú to obaja … za sebou. Možno by si mali dať túto formu sporenia aj patentovať …

Ach jaj, čo budeme robiť, keď príde ten deň … komu dáme hlas … nuž, keď môže niekto przniť našu materinskú reč názvom Voice Česko Slovensko (aby sa mu huba natrikrát okolo opaska zahrčkala), môžeme aj my nechať voliť … vola s hlasom vodky … nie ?