O Slovensku

Už som si zvykol, že z košiara národniarov prichádza „hrdo, odborne a slušne“ mnoho toho, čo bežný človek vidí ako – neslušné … iste, politik môže byť hrdý aj na neslušnosť, či neodbornosť, ak z toho niečo kvapne … nie ?

Z krčaha národniarov alebo skôr hrdzavého kýblika akosi prestáva kvapkať. Ukazujú to aj pravidelné prieskumy verejnej mienky, kde sa národniari pomaly a iste prepadajú na pozície, ohrozujúce ich parlamentné postavenie. Nie, nemôžeme sa diviť, však práve A.Danko ukázal dokonalú verziu odvrátenej strany slov „hrdo, odborne a slušne“. A som celkom zvedavý, ako sa vlastne vyvrbí dianie okolo jeho rigoróznej práce a jej kritikov, kde (ak sa nemýlim) hovoril šéf národniarov čosi o právnom postupe a obrane svojho mena, no zdá sa … že to také horúce nebolo, alebo skôr by to mohlo dopadnúť inak, než prezentoval. Ale to je jeho záležitosť a akosi nevidím dôvody, aby som sa tým zaťažoval.

Celkom ma zaujali dve myšlienky – prvou bola úvaha o znižovaní daní pre právnické osoby na úroveň 15%, a druhou kritika Z.Čaputovej, ktorú národniari označili za marketingový produkt ESET-u. V prvom prípade by ma celkom zaujímalo, kto navrhovaný výpadok v príjmoch štátneho rozpočtu zaplatí. Hoci sa Danko tvári národne, asi do národa nezaraďuje pospolitý ľud, pretože ten sa obvykle skladá na následky podobných, infantilných nápadov. Iste, podstatu návrhu národniarov chápem a tá súvisí hlavne s ich budúcnosťou, a udržaním pozície v parlamente.

V otázke kritiky kandidatúry Z.Čaputovej vo vzťahu k ESET-u a Progresívnemu Slovensku mám jednu otázku – akú osobnosť ponúkli na post prezidenta – národniari ?

Nemuseli by sme sa dnes baviť o Čaputovej, Harabinovi, Daňovi, Šefčovičovi, Mistríkovi či iných kandidátoch, ak by národniari ponúkli osobnosť, rešpektovanú národom, ktorá by každou sekundou svojho minulého života dokazovala, že záujem národa stavia nad všetkým … a čo teda ponúkli národniari ? Nič. Iste, situácia počas posledných dvoch rokov jasne ukazovala, že práve u A.Danka by mohol byť tichou ambíciou post prezidenta SR. Mohol, ale nestalo sa a šéf národniarov si to sám zapríčinil. Nejdem polemizovať o pôvode jeho rigoróznej práce, nie som odborník v tejto oblasti a v podstate mi je srdečne jedno, akým spôsobom vznikla, pretože som presvedčený, že každá univerzita má dostatok odborníkov, ktorí by mali byť schopní vyhodnotiť práce svojich študentov. Danko si všetky svoje šance na akékoľvek budúce postavenie doslova odstrelil vo vlastnej réžii, a to postojom v spomínanej kauze. Najprv utajením práce, a potom nezmyselnými vystúpeniami.

Neviem, ale akosi začínam mať plné zuby „národniarov“. Majú plné ústa záujmov národa, snahy o zlepšenie jeho života, ale realita vyzerá dosť odlišne. Akosi som v roku 2016 veril, že konečne niekto skúsi urobiť poriadok v cestovnom ruchu, no všetko začalo a skončilo rekreačnými poukazmi, čo nebolo a nie je podstatou problému v cestovnom ruchu, kde robia Slovensku dlhodobo hanbu rôzni špekulanti a amatéri. A v tejto oblasti sa neurobilo nič. Zdá sa, že všetko skončilo u národniarov získaním kresiel v parlamente, účasťou vo vládnej koalícii a rozdelením ministerských postov.

Kritika národniarov síce duní, ale jej zvuk pripomína ozvenu z prázdneho kýblika. A vidím to tak, že na Slovensku nemáme národnú stranu, máme len niekoľko subjektov, ktoré sa na národné – hrajú.