O Slovensku

V slovenskej zahraničnej politike sa stalo bežným javom, že jej predstavitelia servilne opakujú to, čo zaznie v Bruseli, Bielom dome alebo mocenských centrálach súčasných “spojencov”. A tak sa dala súčasná prezidentka na kritiku Činy v súvislosti s ľudskými právami.

Na prvý pohľad vidí prezidentka veľmi ďaleko. No možno by pomohlo, keby sa viac pozerala pred seba. Môžeme začať dianím priamo na európskom kontinente, napríklad v proamerickom bábkovom štáte Kosovo, ktorý je napriek americkej vojenskej prítomnosti centrálou európskeho obchodu s drogami a ľudskými orgánmi, a na jeho čele sa pohybujú osoby, ktoré sú už dlhé roky podozrivé z prepojenia na organizovaný zločin.

Môžeme pokračovať dodnes nevyšetreným vraždením v Odese, kde prakticky neexistuje žiadny záujem Kyjeva o vyšetrenie tohoto zločinu a postavenie vinníkov pred súd. Alebo sa môžeme zamyslieť nad pochybnými praktikami v súvislosti s väznením J.Assangea a snahami o jeho vydanie do USA, ktorým predchádzali verejné výzvy rôznych “demokratických” politikov na jeho – zavraždenie.

Jednostranné videnie slovenských elít nie je ničím neobvyklým. Vlastne sa nezmenilo ani po roku 1989. Zmenil sa len pán, ktorému slúžia … 

Možno aj preto zaryto čušia pri pohľade na rozvrátené krajiny ako Líbya či Sýria, ktorých súčasný stav je priamym následkom európskej a americkej politiky. Je to paradoxné, ale ničím neudivuje, že Rusko za podobné praktiky čelí sankciám, a vinníci vyššie spomínaného stavu v Líbyi a Sýrii sa hrajú na svedomie sveta. A poskokovia na Slovensku im ako vždy – horlivo tlieskajú.

Nie, rozhodne nemám žiadne pochybnosti o tom, že na Slovensku pôsobia ruské tajné služby a majú svoje kontakty, ktoré slúžia ich potrebám. Rovnako pôsobia na Slovensku aj iné tajné služby, ktoré majú tiež svoje záujmy a určite aj prisluhovačov. Je preto pokrytecké vykrikovať len o Rusku. A pokiaľ niekto vykrikuje len o Rusku a iné si nevšíma, vzniká oprávnená otázka – komu a za koľko slúži.

Slovenská prezidentka niekedy pôsobí ako slon v porceláne. Na prvú zahraničnú návštevu išla do Čiech, aby po návšteve v Bruseli vyhlásila, že vlastne ani v zahraničí nebola – v Bruseli sme doma … kedy budeme mať národu a vlasti oddaného prezidenta ?