O Slovensku

Keď sa rušila základná vojenská služba,nikto nenechal na nej nitky suchej.Pre každého to bola strata času (hlavne pre šmatľavcov,čo sa potkýnali aj o vlastné nohy)

Na núdzové situácie nemyslel nikto a každý sa neskôr oháňal pomocou “spojencov”.Realita je však krutá – ak by dnes vypukol vojenský konflikt,mohli by sme rovno jednať o kapitulácii.Vojakov máme málo,výzbroj na katastrofálnej úrovni a pri pohľade na súčasnú (šmatľavú) generáciu vyzerá akákoľvek predstava domobrany – veľmi naivne až smiešne.

A to isté platí aj pre dnešný stav núdze počas pandémie.Zatiaľ máme šťastie,že infikovaných ľudí je relatívne málo,ale ak by bolo potrebné uzatvorenie nejakej oblasti (myšlienka nejakého uzatvorenia Slovenska je absurdná aj ako myšlienka),tak by to skončilo fatálne.

A spojenci ? Nedajte sa vysmiať,na konšpiračnej teórii o zadržiavaní ochranných prostriedkov je viac pravdy,ako by sa mohlo zdať.Predsa len je bližšia košeľa ako kabát … zmenilo sa len to,že namiesto Sojuzu je naším vzorom EÚ,ale súdiac podľa správania jej predstaviteľov počas pandémie sa nič nezmenilo od čias Černobyľu.Aj vtedy tvrdili magori,že o nič nejde a netreba sa báť.