O Slovensku

Kto tak asi sedel za socializmu ? Dve skupiny obyvateľstva – asociáli, čo sa v novembri prezliekli do hávu odporcov režimu, pričom počas socializmu mnohí z nich bojovali len s alkoholom a nechuťou k akejkoľvek práci a zodpovednosti … kto snáď o tom pochybuje, nech sa pozrie, kam doviedli tento štát po získaní moci a ako sa dodnes vyhýbajú zodpovednosti za výsledky vlastnej “ práce „ …

A potom skutoční zločinci … nie, je úplne jedno, či ukradli tašku jabĺk, dve pivá a pár fliaš rumu … alebo papuľovali proti svojej “ rodnej “ štátostrane, lebo mali pocit, že ich kariéra akosi zamrzla … lenže, pri pohľade na ich súčasnosť sa asi nemôžeme diviť, že sa nenašiel stranícky somár, ktorý by im dal funkciu a moc, však ? Zato somárov, čo im dnes dávajú moc na základe sľubov a prázdnych rečí behá po ulici neúrekom …

Krvavé 50. roky symbolizovalo nielen prenasledovanie odporcov režimu, ktorý sa chcel ukotviť pri moci, ale aj niečo iné – mnohí z popravených tlieskali a schvaľovali popravy iných, kým boli pri koryte, často aj svojich priateľov a známych …  stačí si spomenúť na R. Slánskeho, ktorý bol sám jednou z riadiacich postáv začínajúceho teroru komunistickej strany pod vedením K. Gottwalda, a neskôr sa pošmykol na banánovej šupke, ktorú tak často hádzal pod nohy iným. Nie nadarmo sa hovorí, že čím kto bojuje, tým aj padá.

Znárodnenie majetkov ? Na veci sa dá hľadieť rôzne – po vojne tu bolo množstvo zničeného majetku, nejeden bývalý “ pán továrnik “ bol zalezený ako šváb v bezpečí ďalekého zahraničia, a nejavil chuť k návratu. Niektorí sa chceli vrátiť až vtedy, keď štát za štátne peniaze obnovil ich prevádzky a oni si zrazu spomenuli … veď to je naše, nie ? Prečo potom na to svoje kašlali dlhé roky ? Sused išiel reštituovať svoj majetok začiatkom 90. rokov, o ktorý údajne prišiel po februári 1948 a nakoniec sa zistilo, že ho stratil v roku 1946 jeho otec, ako kolaborant a zradca národa….

Čo vlastne bolo na Slovensku po II. svetovej vojne ? Nuž, veľa toho nebolo … nie, zásluhou Tisovej spolupráce s nacistickým Nemeckom sme neboli tak zničení, ako iné krajiny, ale fašisti pri odchode na ústupe pred osloboditeľmi ničili všetko, čo stihli. Spýtajte sa pamätníkov v Lipt. Mikuláši, ako sa bojovalo o likérku, a prečo bola skôr slobodná Bratislava … 2. apríla 1945 boli oslobodené Vajnory, ale Lipt. Mikuláš bol definitívne slobodný až 4. apríla 1945.

A hlavne sa opýtajte, ako Lipt. Mikuláš vyzeral po oslobodení. Takže, ak niekto tvrdí, že sme prežili vojnu priam skvele … asi nemá všetkých doma.

Oravská priehrada sa začala budovať v roku 1941 a bola dokončená o trinásť rokov neskôr. Asi je jasné, prečo. Liptovská Mara sa budovala v rokoch 1969 – 1975. Gabčíkovo sa budovalo od roku 1977 a len so šťastím dokončilo v roku 1992. Ružín sa budoval v rokoch 1963 – 1970. Veľká Domaša v rokoch 1962 – 1967. …. a tak by sme mohli pokračovať. Po revolúcii sa s oškretými ušami dokončilo Gabčíkovo, a vzniklo vodné dielo Žilina, kde je dodnes množstvo otáznikov a nevysporiadaných vzťahov k bývalým vlastníkom pozemkov a nehnuteľností.

Diaľnice na Slovensku ? Hm … Kúty – Bratislava – Horná Streda … rýchlostná cesta Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica … úsek diaľnice od Partizánskej Ľupče cez Lipt. Mikuláš po Hybe … či spojovací úsek Košice – Prešov…. málo ? Ani nie, lebo to zodpovedalo vtedajším možnostiam a reálnym potrebám. A zabudol som na úsek Trnava – Nitra.

Lenže … cesty I. a II. triedy boli v oveľa lepšom stave, než dnes ! Navyše bola krajina husto pokrytá sieťou autobusovej a železničnej dopravy.

Nemocnice, školy, škôlky, polikliniky … keď sme sa naposledy sťahovali, behom roka bola dokončená základná škola v blízkosti, a dve materské školy.

_____________________________

Kapitalizmus či korporátny neofašizmus prišiel rokom 1990. Prestali sa stavať byty, začala rásť zadĺženosť obyvateľstva a nezamestnanosť. Ceny vzlietli raketovým tempom, mzdy sa brzdili, aby sa (slovami jedného smrada, ktorý sa už dúfam nevráti) neroztočila inflačná špirála. Všetko podľa hesla “ aká práca, taká pláca “ … a asi preto najviac zarábajú smradi v parlamente, ktorí nič nerobia a nenesú žiadnu zodpovednosť, nie ?

Za prácou treba cestovať, však aj v Amerike je to bežné … povedal iný smrad, len zabudol dodať, že v jeho milovanej Amerike by ho voliči odpráskli, ak by ich okrádal ako na Slovensku.

Zanikli podniky, ktoré mali tradíciu a trhy (napríklad sklárne, textilky, obuvnícky priemysel či poľnohospodárstvo), ktoré sme desaťročia budovali, a dnes si musíme kupovať prácu za naše dane, aby nás niekto pekne odral z kože … to je teda pokrok …. vraj máme slobodu slova a pohybu … hej, asi preto chcú dnes moderovať či zakazovať diskusie, alebo všade pchajú kamery, nie ?

Vraj sa dnes buduje … áno, na sekeru. Ak toto niekto nazýva pokrokom, asi si ho z nudy na pôrodnej sále pohadzovali na pupočnej šnúre ako jojo a zrejme ho párkrát tresli hlavičkou o zem ….