O Slovensku

Roky jazdenia, kde neboli výnimkou aj mesiace, počas ktorých som denne najazdil päťsto-šesťsto kilometrov, ma naučili jedno – nikto sa neponáhľa tak veľmi, aby prišiel rýchlejšie ako ja pri dodržiavaní všetkých predpisov. Priznávam, aj ja som zažil časy, v ktorých som sa za volantom riadne vybláznil, lenže bolo to tam, kde to predpisy povoľovali a nikdy na to nedoplatili ostatní účastníci premávky. Neobmedzenú rýchlosť som v Nemecku vyskúšal a konštatoval – zaujímavé, ale nemusím.

Tresty nepomáhajú. Prečo ? Pretože ich účelom nie je pomáhať, ale vyvolať dojem, že niekto si splnil svoju povinnosť. Omyl – nesplnil. Represia má byť poslednou formou riešenia problému, dôležitá je prevencia. A ak sa zanedbá – škoda reči.

V istom čase, na ktorý nerád spomínam, som sa neraz stretával s obeťami nehôd. Dovolím si tvrdiť, že dve tretiny tzv. pretekárov by už v živote neprekročili rýchlosť, keby videli to, čo som mal možnosť pravidelne vidieť ja. Neraz to boli doslova deti, ktoré nehybne ležali vedľa vrakov, prikryté plachtou a vedľa nich zúfalí rodičia, ktorým sa zrútil – svet. Možno by stačilo namiesto nefunkčných trestov nariadiť kaskadérom za volantom, aby počas nejakého obdobia chodili povinne pomáhať pri odstraňovaní tragických nehôd. Ktovie …

Ako vyzerá kretén za volantom ? Obvykle riadi nákladné auto … čiže tirák, letí po dedine ésemdesiatkou (Poliak, Rumun či Albánec), ak narazí na niekoho, kto rešpektuje predpisy, agresívne sa na neho nalepí, a snaží sa ho prinútiť, aby zrýchlil.

Tento druh profesionálov, podľa mňa kreténov, stretávam denne. Hliadky si hlásia vysielačkami, navyše zastavovanie vodičov systémom označených policajných áut vôbec nerieši problém. Skôr naopak – zásadne vidím vedľa cesty tých, čo nespravili nič, alebo nejakú bezvýznamnú hlúposť. Nikdy tam však nestoja skutoční gauneri. Napríklad spomínaní tiráci …

Priznám sa, niekedy jazdím po našich cestách so strachom. Vidím veci, nad ktorými sa už nemôže ani rozum zastaviť, pretože ich odmieta úplne spracovať. Sú absurdné, ba doslova šialené. Autobus, plný cestujúcich a predbiehajúci – cez dve plné čiary do neprehľadnej zákruty a nákladné auto … navyše, hore kopcom. Zavolal som príslušnej SAD-ke, a dočkal som sa množstva invektív, ktoré boli zakončené vyhrážkou, že ma budú žalovať za – ohováranie. Fakt, že ich šofér ohrozil cestujúcich, ich vôbec nezaujímal. Moja chyba – nemal som zapnutú kameru v aute.

Ako na gaunerov ? A ako sa bezpečne ponáhľať ?

Auto nie je čln. Neznášam šoférov, ktorí jazdia ako na člne, plávajúcom na rozbúrenom mori – plyn, brzda, brzda, plyn. Rokmi som si našiel riešenie na gaunerov, ktorí veľmi radi “ tlačia “ autá pred sebou. Obyčajné tlačítko robí zázraky – bliknú brzdové svetlá, profesionálne hovädo za mnou začne nadávať (blikať či trúbiť), ale už sa na mňa nelepí. Dalo by sa to riešiť aj inak, ale musel by som mať auto, olepené kamerami a večný kredit na mobile, aby som mohol vyvolávať policajtom. A zrejme by som nikdy a nikde nedošiel.

Rýchlosť ? Panstvo, len veľmi naivný a neskúsený zelenáč verí v dnešnej dobe, že ak pôjde po okreske stodesiatkou, príde do cieľa cesty skôr. Nezmysel. Cesty sú dnes nielen preplnené autami a hliadkami, ale navyše aj zanedbané a neraz doslova nebezpečné. Navyše, napríklad v pondelok mi prebehli cez cestu dve srny a jeleň. Keby som to nečakal, a nešiel lenivou sedemdesiatkou v danom úseku, dnes by som asi nepísal. Jasné, jeden ma predbehol s trúbením, čo to robím na povolenej 90-tke, lenže zjavne nemal toľko šťastia (alebo rozumu) ako ja – po pár kilometroch stál vedľa cesty s preliačenou kapotou, rozbitým predným sklom a zúfalstvom na tvári. Asi pochopil, prečo som sa vliekol, a komu treba niečo vysvetliť ťukaním na čelo.

Do Prešova viem prísť za necelé tri hodiny, ale aj za – päť hodín. Nie je to o rýchlosti, ale zastávkach. Rýchlosť na mojom príchode nemení absolútne nič. Nedostávam pokuty, nemusím nosiť v peňaženke batériu kariet a hotovosti na platenie hliadkam. Niekedy ma vytáčajú, hlavne vtedy, ak si vymyslia nejakú infantilnú akciu a z piatich, čo stretnem – ma zastavia tri. To pokladám za sprostosť a obťažovanie.

Kanibali …

Večný problém. Stoja v pruhu na odbočenie, obvykle majú luxusné auto a vyholenú kotrbu, a po rozsvietení oranžovej zúrivo vyrazia – rovno. A vytláčajú ostatných. Alebo vás prenasledujú, lebo ste sa im znepáčili, a chcú vás vyfackať na čerpadle, kde ste zastali. Zažil som jedno i druhé, našťastie, ako som vyliezol z auta, agresora okamžite prešla chuť do bitky, ako zbadal, čo proti nemu lezie. Neviem, pes ma vidí denne a nemá problém … ale tento úkaz naskočil do auta a zmizol takou rýchlosťou, že som radšej išiel na toaletu a skontroloval, či nemám dve hlavy. Nemám … isté je, že nie každý má také “ šťastie “ ako ja, že odplaší agresora svojím výzorom. (ak raz budú natáčať na Slovensku horor, konečne budem milionár …) Pre tých normálnejšie vyzerajúcich len jedna rada – zamknuté auto a volať políciu.

Ponáhľaj sa pomaly a priprav sa, kde to zapichneš, ak zo zákruty vyletí – idiot

Skúsenosti ma naučili, že napríklad najnebezpečnejšou križovatkou je klasické téčko, či kríž. Najmä vtedy, ak je dokonalý výhľad na všetky strany. Je bežné, že z vedľajšej cesty doslova vyletí auto na hlavnú … že je tam stopka ? No a ? Však nespadla od úžasu, nie ? Občas vylepšia výhľad na téčku policajti, ktorí si zastanú v strede križovatky a vykonávajú svoju prácu. Jasné, udelili si výnimku a  v …… naozaj neviem, v koho záujme vytvorili nebezpečnú situáciu. Ešte horšie je, ak zbadáte za volantom chlapíka, ktorý na tom kuse kruhu doslova leží a vlečie sa niekde v obci sotva tridsiatkou. To hľadám najbližšiu odbočku, alebo radšej rovno zastanem, niekde na boku. Neraz sa totiž stane, že ujčok má na kotrbe klobúk, vyhodí smerovku doľava a odbočuje – vpravo.

A máme tu špecialistov …. napríklad profesionála šoféra autobusu, ktorý chodí z Bardejova do Bratislavy, a bežne si ráta peniaze pri jazde cez čertovické horské sedlo … aj v zime, na snehu a ľade. Alebo žienku domácu, ktorá telefonuje a súčasne sa maľuje … samozrejme, počas jazdy. Ale videl som už aj chlapa, ktorý na diaľnici počas jazdy stotridsiatkou čítal noviny …

Nemám nič proti pretekárom, ale nech testujú tátoše na okruhoch. Nemám nič proti policajtom, ale viac by pomohlo, ak by sledovali vystrájanie kanibalov – tirákov, či predbiehanie na plných čiarach, v zákrutách, predbiehajúcich hlava-nehlava …

Ale, to je asi už o niečom inom … systéme. Isté je jedno, ak si myslíte, že mamuta na ceste nestretnete, lebo vyhynuli … veľmi sa mýlite. Všetko sa môže stať a stane … prvý raz. A treba byť na to pripravený. V záujme prežitia …