O Slovensku

Niekedy v roku 1993, myslím, že to bolo na jar, prišla za mnou podivná skupinka indivíduí, ktorá sa mi snažila zasvätene vysvetliť, že naša spoločnosť potrebuje služby istej firmy, ktorá sa zaoberala ochranou objektov …

Porada s vtedajším právnikom priniesla jasný záver – oficiálne orgány nepomôžu, a ak si nepomôžeme sami, budeme musieť skončiť s podnikaním, alebo platiť za fiktívne služby – čiže výpalné. Naozaj skvelé možnosti na výber …

Takže, dnes akási pochybná organizácia (neskôr vysvetlím, prečo ju tak vidím) vyberá 6% z hodnoty čistého nosiča, a 3% z predajnej alebo dovoznej ceny zariadenia na rozmnožovanie (teda aj z každej DVD/CD mechaniky a podobne). Desať médií, ktoré používam na zálohovanie dát, bežne nakupujem za 4,27 €. Ročne ich minieme v celej spoločnosti okolo tritisíc, takže celkovo zaplatíme pri nákupe – 427 €. Z tejto sumy inkasuje nejaká SOZA, spoločnosť, ktorá mi nikdy neposkytla žiadnu službu, a nikdy pre mňa nebola žiadnym prínosom – 25,62 €. (Jasné, tento cirkus inkasuje od dovozcu, ale v konečnom dôsledku to zaplatím ja, ako klient) … nech teda dostane 20 €, je to úplne jedno.

So záznamovými zariadeniami je to niečo podobné, nazrel som do výkazov a ročne ich kúpime sedem – desať, v minulom roku sme do nákupu investovali 306 €. Z tejto sumy dostala podivná organizácia približne 18,36 €. Nech je to teda 15 €, však platí dovozca. Spolu dostane SOZA okolo 35 € z mojej peňaženky – protislužba žiadna. Ako to nazvať ? Volám to tak, ako by povedal môj dedo – príživníctvo … alebo moderne – výpalné.

SOZA je občianske združenie, nezisková organizácia … ako sa tvrdí na webe.

Ochrana autorských práv je riešená zákonom, pričom máme definované aj štátne orgány, ktoré chránia práva vlastníkov – jedným z týchto orgánov je polícia, iným prokuratúra, alebo súdy. Nech už je vzťah štát – SOZA akýkoľvek, nič to nemení na fakte, že sa jedná o súkromnú spoločnosť s nulovými právomocami vo vzťahu k podnikateľom a občanom. Dodržiavanie zákonov majú riešiť štátne zložky, tak to vidím ja. Navyše, ak sa pracovník SOZY dozvie, že niekto zasahuje v rozpore so zákonom do cudzích práv, je to povinný v zmysle zákona oznámiť, nie je však oprávnený, aby situáciu – riešil.

Bratranec kedysi vytvoril program na katalogizáciu knižného fondu. Spočiatku zažil rôzne pokusy o jeho používanie bez zaplatenia licencie, neskôr to vyriešil a dnes s tým nemá žiadne problémy. Nepotreboval k tomu žiadne organizácie typu SOZA či BSA. A sám dnes hovorí, že by im nedal ani deravý groš.

Neviem, koľko dostávajú autori hudobných diel z toho, čo SOZA inkasuje … ale podľa dostupných rečí agentúry “ jedna totka povedali “ sú to vraj omrvinky, alebo vôbec nič.

Isté je, že čistý nosič alebo záznamové zariadenie nie sú žiadnymi dielami, ktoré by mohla SOZA chrániť. Takže, vyberanie poplatkov v tomto prípade pokladám za čistú špekuláciu a bezcharakterné svinstvo, slúžiace na obživu a obohatenie ľudí, ktorí sa nevedia uživiť vlastnou prácou. Proste – parazitov. S politickým krytím v pozadí, lebo niekto im túto bezcharakternú činnosť umožňuje realizovať.

V spomínanom roku 1993 sa partia indivíduí vrátila o nejaký čas, či som ich ponuku zvážil. Stalo sa – skončila v putách, nie však na miestnej policajnej stanici. Odtiaľ by v tej dobe nepomohol nikto, čo sme všetci vedeli. A tak sme cez právnika zaistili, aby zasiahla polícia z iného okresu.

Niekto spomínal, že chodia po svete akýsi “ inšpektori „, ktorí sa snažia vymániť od majiteľov rôznych zariadení poplatky za verejné reprodukcie a podobne. Neviem, SOZA je súkromný subjekt, presnejšie združenie a pokiaľ by som narazil na tento druh “ inšpektora „, jednoducho by som ho vyhodil s doporučením, aby sa radšej nevracal. Našťastie … nie som v type podniku, kde by títo špekulanti chodili.

Avšak … môže byť Slovensko právnym štátom, ak sa právomoci štátnych orgánov delegujú na súkromné spolky ? Podľa mňa – nie. Ak chce niekto chrániť svoje dielo pred zneužitím, alebo neoprávneným užívaním, existujú na to legálne prostriedky, ktoré sú bežne dostupné. Mal som nedávno v rukách inštruktážny film, ktorý sa dal rozmnožiť len za asistencie autora. Ak by niekto skúsil kopírovať podomácky, vyrobil by len kopu nepoužiteľných nosičov, nič viac.

A mimochodom – kto a kedy začne chrániť práva spotrebiteľa ?

Napríklad – pred neopodstatnenými obchodnými praktikami istých spoločností, ktoré formou predinštalácií vnucujú klientom produkty, o ktoré klient neprejavil záujem ? Alebo novou praktikou – predajú vám počítač, vnútia predinštalovaný produkt – bez inštalačného média. Iste – môžete si ho objednať – za poplatok. Poradenstvo, iné služby – zabudnite. A to už nehovorím o rôznych nedorobkoch zn…… radšej nenapíšem, aj tak všetci vedia, o koho asi ide.

Nech sa združí v SOZE, kto len chce … je to jeho právo. Ale vyberanie poplatkov za niečo, čo nie je dielom v žiadnom zmysle slova – to pokladám za tolerovaný podvod.