O Slovensku

November 1989 a neskoršie udalosti nemá zmysel analyzovať. Poznáme následky týchto dní, a pokojne môžem konštatovať, že sa jednalo o zinscenovaný podvod na celom národe, kde boli demonštranti len nástrojom v rukách rôznych špekulantov a zradcov. Avšak vývoj v roku 1998, parlamentné voľby a ich výsledky – priznám sa, dlho som nevedel niektoré veci pochopiť. Oficiálne sa síce tvrdilo, že niekdajšia SDL podporila pravicu pre neprijateľnosť správania a praktík V. Mečiara, lenže … posledný vývoj na Ukrajine ukazuje, že to mohlo byť úplne inak.

Takže, skúsme si spomenúť – vtedajšie voľby vyhralo HZDS s 27% hlasov, fiktívna strana SDK získala 26,33%. Do vládnej koalície sa okrem SDK dostali SOP – 8,01%, SMK-MKP – 9,12%, a práve SDL – 14,66%. HZDS ostalo mimo, rovnako aj SNS. Položme si otázku – čo bolo skutočným dôvodom na postup SDL, ktorá sa pričlenila k pravicovej koalícii odvekých nepriateľov, ktorým nevedela ešte pár dní pred voľbami prísť ani na meno ? 

Dalo by sa na otázku odpovedať jednoducho a naivne – túžba po moci. Lenže, to je naozaj naivná a nezmyselná úvaha. V prepočte na mandáty mala totiž novovytvorená koalícia 93 kresiel, pričom ju tvorili tri klasické strany, a prepletenec záujmov dalších piatich strán (SDK), ale prípadná koalícia troch strán – HZDS, SNS a SDL by mala síce len 80 kresiel, ale z matematiky a politiky vieme, že sa lepšie delí medzi troch, ako medzi -ôsmych.  Nakoniec, aj neskorší vývoj ukázal, že vo vládnej koalícii vládlo všetko možné, len nie slušnosť a korektnosť, ktoré neustále omieľal v ústach hlavný cyklista – M. Dzurinda.

Skúsme sa pozrieť na posledné udalosti v USA a na Ukrajine.

V oboch krajinách prebehli voľby. Američania uštedrili debakel úradujúcemu prezidentovi (lebo naozaj môžu), a na Ukrajine dopadlo všetko podľa scenára Obamovej administratívy, ktorej vôľu vykonávajú prezident Porošenko a premiér Jaceňuk. Pripomeňme si, že po skončení volieb na Ukrajine okamžite pricestovala americká štátna tajomníčka a poučila víťazov volieb, ako majú konať, vytvoriť vládu a chovať sa k opozícii. Niet divu, však si treba chrániť miliardovú investíciu do krvavého prevratu na Majdane, nie ?

Po skončení spomínaných volieb v roku 1998 na Slovensku tiež nebolo isté, že vláda V. Mečiara skončí. Iste, padali vyhlásenia zo všetkých možných strán, že s HZDS nikdy a za žiadnu cenu, ale pamätníci, ktorí sa pohybovali hlavne v okolí SDL veľmi dobre vedia, že jej spolupráca s pravicou nebola vôbec istá a rozhodne nemala jednoznačnú podporu. A podobne, ako neskôr na Ukrajine, po skončení slovenských volieb pricestovali na Slovensko rôzne figúrky vtedajšej americkej administratívy, či prichádzali rôzne odkazy o zodpovednosti – z Bieleho domu.

Mnohí si spomenú na mohutnú predvolebnú kampaň proti Mečiarovi. Iste, nikto nepochybuje, že bolo nanajvýš potrebné, aby bol tento politik odstavený od moci, otázkou však je, za akú cenu to bolo, a či tá cena bola primeraná výsledku. V každom prípade padali otázky, kto a ako financoval nákladnú kampaň strán neskoršej vládnej koalície. A možno si spomeniete, že predstavitelia týchto strán, ktorí ešte pred voľbami ohnivo horlili za dodržiavanie predpisov a zákonov, zrazu nevedeli na otázky priamo odpovedať a usilovne všetko zametali pod koberec. Napokon, aj nový premiér Dzurinda sa pri nepríjemných otázkach obvykle nezmohol na nič iné, ako prázdnu frázu – to nie je korektné.

Ako by všetko skončilo, ak by bolo HZDS vytvorilo vládu s SNS a SDL ?

Priznám sa, že neviem. Ale trúfnem si konštatovať, že krvavý scenár ako v prípade Majdanu, by sa nekonal. Na to uplynulo príliš málo času od prevratu v novembri 1989. V každom prípade by sa však Slovensko ocitlo v ešte väčšej izolácii, a bolo by “ demokratmi “ oveľa viac vydierané, ako dnes Rusko. Síce sa tvrdilo, že v záujme nášho prijatia do únie a severoatlantického spolku sa musíme snažiť o zmeny, ale realitou bolo niečo úplne iné – z politického hľadiska bolo absolútne neprijateľné, aby krajina s polohou ako Slovensko, sa opätovne priklonila na východ, teda k Rusku. Skomplikovalo by to plány Bruselu, a zrejme by ich to úplne zastavilo. Slovensko bolo a je z hľadiska polohy kľúčovým prvkom pre úspech plánov, ktoré vznikli v Bielom dome, a ich poslušným vykonávateľom sa stal Brusel. Treba si totiž uvedomiť, že i napriek oficiálnej propagande by krajiny ako Poľsko a Madarsko neboli takými ochotnými vykonávateľmi príkazov z Bieleho domu a Bruselu, ako je tomu v prípade Slovenska. V prípade dvoch spomínaných krajín hrá totiž veľmi veľkú úlohu národné povedomie, ktoré je aj prirodzenou brzdou v konaní politikov týchto krajín – niečo iné sú slová, a úplne iné sú zase skutky.

Cena za zmenu a odstavenie Mečiara bola privysoká … dalo by sa povedať, že všetko bolo priam absurdné, ak sa pozrieme, ako dnes Slovensko žije …

Takže – čo teda vieme ? Skôr nevieme – odkiaľ pochádzali financie na predvolebnú kampaň protimečiarovských síl, nevieme ani to, prečo sa nominantom SDL prepiekli rôzne kauzy, kde lietali obrovské peniaze z vrecka daňových poplatníkov. Dnes si však vieme pri pohľade na Ukrajinu dať odpovede na tieto, dlhé roky nezodpovedané otázky. A hoci sú tieto odpovede nepríjemné, vieme na ich základe aj presne povedať, kto je skutočným nepriateľom slovenského národa.

Na jeseň 1998 prebehol na Slovensku tichý a pokojný prevrat, financovaný Bielym domom, ktorého jediným cieľom bolo ovládnutie krajiny, jej postupné ekonomické oslabenie a zatiahnutie do plánov ľudí, ktorí poznajú demokraciu a slobodu len vtedy, ak sa im to hodí do plánov. Stali sme sa obeťami vlastnej túžby po slušnosti.

Ak si teda raz v budúcnosti položíte otázku, prečo vám niekto naložil do auta krvácajúceho príbuzného a povedal, aby ste ho odviezli do dvadsať kilometrov vzdialenej nemocnice, hoci na dvore tej vašej stoja štyri prázdne sanitky … alebo, ak si budete klásť otázku, prečo ako živnostník spadáte pod tvrdú kontrolu štátu a musíte všetko platiť do posledného centu, ale zahraničné spoločnosti majú neustále daňové úľavy a čerpajú rôzne stimuly z vašich daní …. alebo dostávate minimálnu mzdu, a sotva prežívate, ale podľa štatistiky sa máte celkom dobre, lebo máte vlastne dvojnásobný priemer … zastavte sa a s úsmevom si povedzte …

… je mi vlastne veľmi dobre, lebo som mlčal a súhlasil v lete 1993, na jeseň 1998 … a mlčím a súhlasím aj dnes …