O Slovensku

Ministerstvo zdravotníctva plánuje optimalizáciu počtu lôžok v nemocniciach, čo v praxi znamená, že zo súčasných 34 tis. lôžok má ostať v roku 2030 necelých 18 tis. postelí. Vraj sa má zefektívniť spôsob liečenia pacientov, a minimalizovať počet ľudí, ktorí budú liečení v nemocniciach. Neviem …

Niekto tvrdí, že máme prebytok lôžok. Akosi nechápem, prečo potom v nejednej nemocnici, na mnohých oddeleniach ležia pacienti na chodbách, niekde som videl už aj ustlaté na lavičke. A ak si spomeniem, čo znamenalo slovo optimalizácia v iných rezortoch, začínam dostávať triašku.

Spomínam si na optimalizáciu správy štátneho majetku, ktorá skončila rozkradnutím všetkého, čo malo nejakú hodnotu, prázdnou štátnou pokladňou a rastúcim zadĺžením štátu, ktorý stratil zdroje príjmov. Paradoxne – hoci výdavky štátu mali výpredajom štátnych podnikov klesnúť, vzrástli a úradníkov je oveľa viac. A rastú aj dane či iné poplatky.

Optimalizoval sa aj sociálny systém. Ako to skončilo ? Množstvom zdravých invalidov v osadách, a množstvom invalidov v práci – lebo podľa štátu nie sú invalidi, hoci v inej krajine by mali nárok aj na opatrovateľa a súvisiace výdavky. Časť nasporených financií skončila v ozdravení bánk, ktoré sa neskôr rozpredali a nikdy sa nedozvieme, či sa aj nejaké peniaze do sociálneho systému vrátili. Avšak – súdiac podľa neustáleho tlaku na zvyšovanie hranice odchodu do dôchodku, sa nevrátilo nič. Len som zvedavý, kde budú pracovať mladí, keď im miesta držia dôchodcovia.

Čím viac sa optimalizuje a okliešťujú služby pre daňového poplatníka, tým viac rastú výdavky štátu. Čudný to výsledok … 

A na záver si neodpustím jedno konštatovanie – posledný prebytkový rozpočet zostavila prvá porevolučná vláda. Ďalšie vlády  plodili len deficitné rozpočty. Takže z toho vyplýva, že zlí, zlí, kariérni komunisti vedeli za sebou zanechať rezervy, a naopak dobrí, dobrí, skutočné skvelí odborníci – páni disidenti a ich pohrobkovia plodia len dlhy. Je to náhoda ? Sotva …