O Slovensku

zaniklo odhadom od roku 1990. Čo sa vie, a nikto nepovie ?

• – 300 tis. ľudí v poľnohospodárstve
• – približne 200 tis. ľudí v strojárskom priemysle
• – približne 80 tis. ľudí v elektrotechnickom priemysle
• – približne 250 tis. ľudí v stavebníctve 
• – približne 70 tis. ľudí v službách a obchode

Presné čísla nenájdete, aj toto je len odhad.

Ale – okolo dvestotisíc ľudí vyhnal nový režim po neokomunistickom prevrate v novembri 89 za prácou do zahraničia. Museli opustiť rodiny, deti, priateľov a ísť do neistoty – aby sa intelektuálne prasce v háve odporcov režimu (teda práce) mali lepšie …

Niekto hovorí – za prácou sa musí cestovať. A ja hovorím – ak niekto nevie vytvoriť pracovné miesta pre ľudí v mieste ich bydliska, nevie ani spravovať krajinu – a nemá žiadne právo vládnuť.

Ak zapnete televíziu a budete počúvať o úspechoch Slovenska (ekonomický tiger únie, najstabilnejšia krajina v čase krízy a iné sprostosti či lži) – spomeňte si na skoro milión ľudí s neistou budúcnosťou, opýtajte sa – prečo musíte kupovať drahé svinstvo v potravinách, prečo množstvo ľudí oblieka toxické čínske výrobky … opýtajte sa, aký pokrok dosiahla krajina, keď sa životnou úrovňou vracia do 30. rokov minulého storočia a spoznáva choroby, ktoré boli spomienkou už v 70. rokoch minulého storočia.

Blíži sa čas novej revolúcie – a môžeme si vybrať, či ju urobíme podľa vlastných predstáv v najkratšom možnom čase, alebo budú robiť revolúciu extrémisti a hlad – čo bude sprevádzať aj množstvo obetí, ako v celej krvavej a chamtivej histórii ľudstva.