O Slovensku

Prestaňme sa baviť o tom, čo vystrájalo ZSSR po skončení II. svetovej vojny. Ak totiž chceme pripomínať staré krivdy, pripomeňme aj to, že strednú a východnú Európu predal “ civilizovaný “ Západ do sovietskeho područia počas konferencie na Jalte, presne rovnako, ako svojho času predali spojenci ČSR v Mníchove Hitlerovi. Čo neskôr prišlo – zavinila predajnosť západnej Európy úplne rovnako, ako Stalin a jeho pohrobkovia.

Nebudem tajiť – pre mňa je americká a bruselská verchuška rovnakým nepriateľom, akým bolo svojho času sovietske politbyro. Už na začiatku 90. rokov som bol presvedčený, že ak naši občania museli žiadať o víza do USA, rovnakej povinnosti by mali čeliť aj občania USA v prípade záujmu o príchod na Slovensko. Ak nám treba rôzne biometrické údaje, rovnako by sme ich mali žiadať aj my – hovorí sa tomu rovnocennosť. Žiaľ – po jedinom “ schopnom “ na Slovensku – Mečiarovi, prišiel jediný “ korektný “ Dzurinda – neustále stojaci v predklone pred každým, kto na neho zvýšil hlas.

Najväčšou hrozbou pre mier v Európe je provokačná politika veľmocí z NATO – USA, Veľkej Británie, Francúzska. Skúšajú, pokiaľ ich Rusko – pustí.

Kedysi takto skúšali aj Hitler a Stalin … a vieme, ako to skončilo. Začínali klamstvami (spomeňme si na klamstvá pri rozpade Varšavskej zmluvy a RVHP – malo sa zrušiť aj NATO a ES, a malo vzniknúť nadnárodné spoločenstvo, kde by boli všetci za jednotných podmienok spolupráce) … pokračovali vydieraním (podmienky pri vstupe do NATO či EÚ, alebo podvod s eurom, kde maastrichtské kritériá splnili len Slovinsko, Slovensko, Estónsko a Lotyšsko) … a končí dnes vojnou na Ukrajine, kde americká snaha o obsadenie oblastí na ruskej hranici je vydávaná za agresiu – Ruska. Obama a Hitler by si mohli potriasť rukami.

Vlastne nemohli … Hitler by Obamovi určite ruku nepodal.

Nie, o Rusku a Putinovi si ilúzie nerobím. Na druhej strane, ak je v poriadku americký spôsob riešenia terorizmu radikálnych moslimov, musí byť v poriadku aj jeho ruská verzia. Kto tvrdí, že prvé je OK a druhé nie – je predajnou štetkou v amerických službách a treba ho nemilosrdne vyhnať z tejto krajiny.

Ale – ako zachovať mier v Európe ?

Vieme, že prežitie NATO nepomohlo. Je to naozaj imperialistická organizácia, a nič na tom nemení ani naše symbolické členstvo. Symbolické – lebo ak NATO nevadí, že nezvyšujeme výdavky na obranu, tak to znamená, že organizácii to – vyhovuje. V prípade konfliktu by neriskovala odpor dobre vyzbrojenej armády. Nerobme si ilúzie – NATO nie je a nikdy nebol obranný spolok. Tak, ako EÚ nie je a nikdy nebola o vzájomnej a rovnocennej spolupráci. Naopak – oba spolky sú o jedinom – dôslednej kontrole krajín a budovaní impéria.

A čo eurofondy ??? Však berieme z nich financie, nie ???

Áno, údajne sme na týchto príspevkoch závislí. Lenže … nie je to skôr tak, že západná Európa je ohrozená, ak by jej východná a stredná Európa mohla konkurovať ? Však si spomeňme – máme vraj lacnú pracovnú silu, nie ? To znamená aj nižšie náklady na výrobu, a logicky aj nižšie ceny. Kto by bol v ohrození ?

Eurofondy sú vlastne legitímnym úplatkom podriadeným krajinám za to, že nebudú sebestačné a konkurencie-schopné.

Však sme nič, čo by bolo schopné konkurovať – nevyrábali.

Tak na výroky podobného druhu môžete kašlať. Niečo podobné tvrdia len predajné štetky, závislé na úplatkoch z Bruselu a – idioti. A idiot – to je diagnóza na liečenie pod odborným dohľadom.

Riešenie ? Bolestivé, ale doba nás aj tak donúti, aby sme konali.

Najprv jedna spomienka … za čias, keď som pôsobil na vyššej pozícii v štátnom podniku, išli sme stavať novú halu. Pár dní pred výstavbou prišla žaloba – údajne sme sa dopustili netransparentného konania, lebo sme výstavbu zverili bez výberového konania našej divízii, teda jednej zo zložiek podniku. Nasledovalo “ zmierovacie “ konanie, kde mi zástupca sťažovateľa medzi štyrmi očami šplechol do očí – nám nevadí, že to staviate, nám vadí, že to nestaviame pre vás – my. A prečo by ste to mali stavať, keď si to vieme postaviť sami ? Aj my potrebujeme zarobiť …

Spor sme vtedy vyhrali, ale dodnes si pamätám bezočivosť právnika, ktorý mi šplechol po súde do očí – budeme robiť obštrukcie dovtedy, pokiaľ nebude po našom, alebo nepostavíte nič.

Smola – postavili sme … aj bez nich. Navyše, posledný súd im uložil náhradu nákladov, spojených s právnym zastúpením.

Isté však je, že členstvo v organizáciách ako NATO a EÚ nijakým spôsobom neprispieva k udržaniu mieru v Európe, nehovoriac o rozvoji našej krajiny. Pre investorov staviame diaľnice a priemyselné parky na najúrodnejšej pôde, a naši obyvatelia musia jazdiť po rozbitých okresných cestách, ktoré sú v takom stave, aký bol v niektorých častiach – možno po skončení II. svetovej vojny.

Aké je riešenie pre Slovensko ?

Jednoduché a ťažké zároveň. Najprv si treba uvedomiť jedno – u nás je cesta k dotáciam veľmi tŕnistá a preplnená prekážkami, ale podľa skúseností z krajín západnej Európy – tam je to úplne inak. Dotuje sa skoro všetko, a na každej úrovni. Napríklad farma nášho dlhoročného priateľa dostáva dotácie z piatich-šiestich zdrojov, a tak je pochopiteľné, že produkuje lacnejšie, ako slovenský poľnohospodár, ktorý dostane viac za pôdu, ležiacu ľadom, než pestovanie potrebných plodín.

Viem, nebude sa to mnohým páčiť, ale musíme podporiť vlastnú produkciu a tvrdo znevýhodniť zahraničnú. Kašlať na sladké reči bruselských špekulantov – čo je doma, to sa počíta. Nie to, čo sľúbi Brusel. Navyše – jednou rukou podá a druhou – vezme. Pridelí dotácie, ktoré skončia vo vreckách zahraničných spoločností, lebo tie si vynútia úľavy zo strany štátu. Pomoc ? Vôbec nie – obyčajný podvod.

Zavrieť hranice a zaviesť clá. Domáce produkty nesmú byť drahšie, ako dovezené. Zbaviť sa podvodníckej meny s názvom – euro. Nezávislosť štátu určuje nezávislé zákonodarstvo a vlastná mena. A spolky ? Do koša s nimi …

Kto chce spolupracovať, rešpektuje názor a požiadavky partnera … a hlavne ho neokráda. Kto kladie podmienky – nechce spolupracovať. Nie je podstatné, či je nás päť alebo sto miliónov. Podstatné je chcieť … a ísť si za svojím cieľom.

Ak to vedia bruselskí špekulanti, musíme to vedieť aj my.