O Slovensku

Ako sa do hory volá, tak sa ozve. Nič nedokáže lepšie ilustrovať strach redaktorov SME z prevzatia Pentou, avšak zďaleka nejde len o Pentu. Problémom SME je totiž hlboký úpadok kvality článkov, neskrývaná jednostrannosť obsahu, a pomaličky-potichučky zlikvidovaná sloboda slova, o ktorej dnes tak usilovne Kostolný a spol. spievajú.

Konto bolo zrušené …

Zistil nejeden blogger či diskutér v posledných dvoch rokoch na portáli SME. Zbytočne sa pýtal na príčiny, odpoveďou bolo – mlčanie. Dnes sú diskusie na SME výsostne sterilné, prakticky sa tam nediskutuje, ale skôr tlieska zverejnenému obsahu, ako kedysi na rôznych straníckych akciách, či povinnom ideovo-politickom vzdelávaní mládeže na stredných školách, kde neúčasť mohla znamenať – vyhadzov zo školy. Ono, niekedy aj účasť bola nebezpečná, hlavne vtedy, ak ste kládli nevhodné otázky – viem z vlastnej a veľmi (dnes) zábavnej skúsenosti. Hoci, vtedy mi do smiechu nebolo, keď museli rodičia do školy a počúvali slová o hrozbe vylúčenia zo školy, lebo ich nevydarený potomok nevie držať … však viete, nie ?

Poď na námestie, však aj ty si sa vzoprel na škole režimu a mal si problémy … navrhol v známych dňoch niekdajší spolužiak.

Hlboký omyl, nevadil mi režim, ale blbci, ktorí sa mohli dostať k moci poctivým lezením do zadnice strany. Rovnako aj dnes. Jednoducho, život sa nemení … a blbci ostávajú tiež. Smola je, že ostatní ľudia tých blbcov volia v naivnej viere, že im pomôžu k lepšiemu život.

Pamätám si, ako začínal .týždeň. Bolo to presne rovnaké, myslím z hľadiska vývoja, ako dnes v SME. Najprv mohli diskutovať a písať všetci, neskôr sa prispievatelia vyčistili, a zrejme len náhodou ostali v prevahe tí, čo súhlasia s názormi redakcie, a potom niekoľko bielych vrán, ktoré nejakým zázrakom prežili „skvalitňovací“ masaker. Časom som prestal na jeho portál chodiť, lebo som si pripadal ako na vojenskej službe, stále rovnaká farba a reči … neskôr sa môj názor ustálil pri závere, že je to vlastne plátok, kde si niekto vybavuje účty za minulosť.

SME malo kedysi ambíciu byť kvalitným a objektívnym denníkom. Žiaľ, kvalitu nemôžu robiť ľudia, ktorí na to nemajú … či už schopnosti, alebo charakter. Blogger nemusí byť objektívny, napokon ani mne sa to často nedarí. Lenže blogger je v podstate publicista-amatér, takže od neho sa objektívnosť ani veľmi nečaká. Naopak, novinár by mal byť profesionál, však ho písanie živí. Keď som prvý raz zbadal komentár Schutza v SME, akosi ma stislo pri srdci a mal som pocit, že sa stalo niečo zlé. Pamätal som si ho z jednej – už neexistujúcej -televíznej stanice, kde som prepol len omylom … a pri pohľade na neho a počutí jeho rečí som sa len smial, pričom mi vŕtalo hlavou, kto ho asi prijal.

V začiatkoch internetového portálu SME som poznal mnohých, ktorí napísali redaktorom denníka svoje názory a dostali odpoveď … dokonca aj s poďakovaním za vyjadrenie. Neskôr sa už nikto odpovedať neunúval, ba stávalo sa, že sa e-mail vrátil ako – nedoručiteľný, hoci adresa stále svietila v tlačenej verzii denníka.

Pre súčasnú redakciu SME je tragédiou akékoľvek prevzatie, nielen skupinou Penta. Priznám sa, že ak by som sám bol oným investorom, ktorý by získal v rámci prevzatia aj denník SME, zrejme by som musel najprv preriediť jeho osadenstvo … a ako prvých by som „vyrazil“ Kostolného, Filu, Schutza či Morvaya. Mám pocit, že práve títo ľudia symbolizujú úpadok SME. Ono nevadí, ak má niekto pocit zhnusenia z ruskej politiky, alebo je oponentom Fica, Slotu, Mečiara … či iných. Každý máme nejaký názor, a úprimne povedané, podľa toho môjho je jediným skutočným politikom na Slovensku Béla Bugár. Problém začne vo chvíli, ak je niekto platený za prácu s verejnosťou – čo je aj novinár – a namiesto profesionality a objektívnosti ponúka hrubú a neotesanú propagandu goebbelsovského typu.

Nikdy som sa netajil, že sú mi bližší Rusi, než Američania … či Briti. A to aj napriek tomu, čo si práve zásluhou niekdajšieho ZSSR vytrpela časť mojej rodiny.

Mal som možnosť aspoň trošku poznať obe krajiny (a nielen tie), ale aj ľudí, ktorí v nich žijú. Rusko som videl po roku 1990 dvakrát, mal som možnosť pozorovať chaos a bezvládie jeľcinovskej éry, a neskôr zmeny, ktoré prichádzali s V. Putinom.  Nikdy som nesúhlasil s tým, aby boli ľudia prenasledovaní a trestaní za odlišný názor – lenže skúsenosť mi ukázala, že ani za veľkou mlákou to nie je iné, než v Rusku, akurát sa volia iné metódy. V Rusku skončí oponent vo väzení, ak prekročí určité medze … a v nejednom prípade oprávnene, lebo má za nechtami špinu, len verchuška ju do času tolerovala, pokiaľ nezačal hrýzť ruky, ktoré ho kŕmia.

Za veľkou mlákou je to vopred rozdelené, a oponenti sa riešia veľmi jednoducho – nedostanú prácu, z nevysvetliteľných dôvodov v prípade potreby nezískajú … napríklad bankový úver, či nejaké potrebné úradné povolenia. Väzenie síce nehrozí, ale len preto, že Američania milujú doby dávne … a niekdajšiu kultúru Divokého západu, samozrejme vrátane tzv. riadeného odstrelu nepriateľa. Kto neverí, môže sa opýtať, prečo sa dodnes tají vyšetrovanie a jeho výsledky v prípade vrážd bratov Kennedyovcov.

Verejná mienka v oboch krajinách ? Nedajte sa vysmiať, bežný Američan ani netuší, čo má za humnami, a slová ako Irak, Afganistan pozná len z rečí politikov. Bežný Rus si zase pamätá chaos 90. rokov a možno práve preto zdanlivo tlieska politike V. Putina … všetko je však do poslednej maličkosti len riadený cirkus.

Redaktorom SME súčasný stav vyhovoval – na kvalitu nikto netlačil, oponentov v rámci internetovej verzie zlikvidovali a všetko bolo fajn. Ak však prevezme denník niekto, kto bude chcieť kvalitu – zlaté časy skončili. A ak by ho prevzala Penta, možno budú musieť skrývať iné pravdy a hladiť iný …. však viete, čo. O objektívnosť im však nejde vôbec. A sotva niekedy išlo …

Spomeňme si na cirkus Markíza, kde v pozadí bolo niečo úplne iné – dlhy a nesplnené záväzky majiteľa, po ktorom dnes ani pes neštekne … koľko ľudí vtedy naletelo ???

Neopakujme rovnakú chybu. Nedajme sa zneužiť … napokon, ani Pravda nie je nejakým vzorom objektívnosti, ale aspoň nevyhodila na vedľajšiu koľaj názor verejnosti. To, či sa ním niekto riadi, je už iná vec.