O Slovensku

Od lekára a právnika sme sa dozvedeli prevratnú novinku

Demokracia nie je vláda väčšiny, a všetci nemôžu rozhodovať o osude ostatných …

No, priznám sa, vlastne to ani nie je novinka. Však samostatné Slovensko je dielom skupinky ľudí, ktorým vôbec nešlo o právo národa na sebaurčenie, ale len o moc a peniaze. Preto sa tak zúrivo bránili myšlienke na referendum, ktoré by rozhodlo o tom, či chcú ľudia zotrvať vo federácii, alebo byť samostatní. Napokon, od tých čias rozhodujú o osudoch Slovenska a Slovákov nepretržite len rôzne skupinky, či “ menšiny „. A tak to aj vyzerá.

Iste, pán doktor má pravdu,  je mi jedno, či ma lieči homosexuál alebo heterosexuál. Ale ….

Určite mi nie je jedno, kde a u koho by skončili moje deti, ak by sa nám niečo s partnerkou stalo. A ako rodič mám právo zakázať,  aby ich zverili do rúk ľudí, ktorí im nemôžu dať vzor správania a života, aký pokladáme s partnerkou za správny. Vôbec ma nezeujímajú práva a názory akejsi menšiny, a je mi srdečne jedno, že sa oháňa rozdávaním lásky a porozumenia. Práva tejto menšiny končia tam, kde zasahujú do našich práv. A priznám sa, práve zásluhou rôznych menšín a ich arogantného prístupu k názorom väčšiny začínam byť presvedčený, že ustupovanie potrebám menšín je obrovskou chybou Ani nie tak potrebám, ako skôr požiadavkam.

Ak nebude SMK vo vláde, nebude na Slovensku pokoj …

Pamätáte si tento výrok ? Dokonale ilustroval myslenie ľudí, ktorí údajne zastupovali potreby a požiadavky menšiny. A len tak na okraj – ak by niečo podobné prehlásil politik v bašte demokracie – USA, tak by v lepšom prípade skončil na vypočúvaní pred senátnym výborom, v horšom prípade by ho rovno doručili na Guantanámo a dôsledne “ demokraticky “ vypočuli, ako túto hrozbu vlastne myslel. Na Slovensku sa jeho agresívny výrok prešiel – mlčaním, čo bola vo svetle neskoršieho diania chyba.

Hľadanie zlatej strednej cesty zrejme zlyhalo …

Ak má niekto pocit, že je v tejto krajine diskriminovaný, vždy má ešte jednu možnosť – môže odísť tam, kde sa bude cítiť lepšie. Sám so žil dlhé roky v zahraničí, a vôbec mi to nevadilo. Vrátil som sa na Slovensko, lebo som sa vrátiť chcel – a tým som aj akceptoval to, že pomery na Slovensku nie sú podľa mojich predstáv. Nehovoriac o niektorých zločinných “ právnych “ aktoch, ktoré skôr patria do stredoveku, ako napríklad povestné Vatikánske zmluvy. Vždy som však veci bral tak, že ak vyhovujú väčšine, musím sa prispôsobiť, hoci sa mi nepáčia.

Všímam si len ľudí, na ktorých mi záleží, a vôbec sa nezaujímam o ostatných. Sú mi jednoducho ukradnutí, a vôbec neriešim, či sú bieli alebo čierni, starí či mladí, pospolitá Slovač či južní susedia … alebo na ženy, či na chlapov. Od nikoho nič nepýtam, a nikomu nič neponúkam. Riadim sa zásadou – dáš pokoj a máš pokoj. Presne tou zásadou, ktorú mnohé menšiny dlhodobo ignorujú.

Ak sa niekto nevie vyrovnať so svojou identitou a spôsobom života, máme na to lekárov. Pokiaľ to nepokladá za chorobu, nech s tým neotravuje ostatných. A hlavne – nech si nevynucuje práva, ktorých sa sám svojím spôsobom života – vzdal. Sím žijem roky vo vzťahu bez papiera, a nikdy ma nenapadlo, aby som behal po ulici a vykrikoval – zmeňte niektoré zákony, lebo zvýhodňujú manželov pred nami s partnerkou. Ak sme niečo vyriešiť chceli, vyriešili sme – bez pobehovania po ulici a zbytočného nariekania. A dokázali sme vyriešiť všetko – aj právne problémy, ktoré súviseli s naším vzťahom.

Deti, dom, strom …. rodina

Ak chcem dom, musím si na to zarobiť, alebo získať nejaký iný zdroj, čo znamená neskoršie splácanie. A potom ho samozrejme musím – postaviť. Je to tak ? Všetci akceptujú, že to tak je … hoci je pár jedincov, ktorým niekto ten dom jednoducho – daruje, alebo ho vyhrajú. Chcem pred domom strom ? Musím ho zasadiť a pestovať, ak má vyrásť. Chcem deti ? Tak musím žiť vo vzťahu, ktorý dáva predpoklad ich splodenia. A potom príde chvíľa, že zistím – deti nebudú, lebo v tom bráni nejaká zdravotná prekážka. Ak som urobil všetko, a napriek tomu deti nie sú – iste, začnem hľadať možnosť adopcie … ale predtým som urobil všetko pre to, aby som mal vlastné deti.

A nakoniec príde niekto, kto mi povie – som zdravý, všetko je v poriadku, ale som sa rozhodol žiť vo vzťahu, z ktorého deti určite nebudú, lebo je to vopred vylúčené … a ty urob niečo, aby som sa cítil plnohodnotne a deti napriek tomu získal. Tak hop – si zdravý, a žiadaš cudzie dieťa ? Prečo ? Však môžeš mať svoje, len musíš žiť tak, aby si ho mohol splodiť. Nič viac … Ale ty chceš žiť inak, a v rozpore s vlastným cieľom … má to logiku ?

Nediv sa, že bicykel stojí na mieste, ak nešliapeš do pedálov …

Demokracia podľa menšín je založená na tom, že väčšina kývne hlavou na akúkoľvek požiadavku, bez ohľadu na to, aká je absurdná. O dve ulice nižšie žije podarený párik partneriek. Spoločne sa starajú o dieťa jednej z nich, ktorá bola pred nejakým časom vydatá – samozrejme, že za chlapa. Sľúbila mu partnerstvo v dobrom i zlom, nehynúcu lásku a …. počas celého manželstva sa stýkala so svojou súčasnou partnerkou. Otehotnela, narodilo sa dieťa a okamžite manžela opustila. Na súde sa vyliala kopa špiny, korunovaná jej smiechom, že sa vydala za neho len preto, aby mala dieťa. Chlapec to nezvládol, a skončil – na cintoríne. Leží tam už piaty, či šiesty rok. A dve slečny, plné “ lásky “ veselo chodia po svete a chvália sa, ako im je dobre. Hm, vraj ľudia, ktorí si zaslúžia toleranciu a rešpekt ? Za toho chlapca na cintoríne dúfam, že sa im dostane to, čo si zaslúžia a budú sa smažiť v pekle … hoci aj na cesnaku.

Pravidlá a …

Cítim zhnusenie pri spomienke na niekdajšie hlasovania odeklovaných aparátčikov, ktorí jednohlasne podporili hocičo. Ale rovnako sa mi hnusia ľudia, ktorí vedia, že tvoria 2 – 4% populácie, ale chcú určovať ostatným, čo budú robiť. A to sa netýka len tzv. menšín. Pripomínajú mi jazdca, ktorý sa zobudil v nemocnici so zlomeninami a nadával na sprostého koňa – lebo sa každý pobrali opačným smerom.

Raz bude lepšie, len mám obavy, že najbližších dvadsať rokov po zmene bude plávať na povrchu samá špina a hnoj …

Jan Werich sa mýlil. Dvadsať rokov už dávno uplynulo, a na povrchu pláva nielen špina a hnoj, ale aj – absurdnosť. S tým asi veľmi nerátal …