O Slovensku

Občas sa vyplatí pozrieť vysielanie na zahraničných, spravodajských kanáloch. Objavia sa tam obvykle informácie a vystúpenia politikov, o ktorých sa na Slovensku nič nedozviete. A to už nehovorím o hlásnej trúbe nevyhlásenej vojny Bruselu a Washingtonu proti Moskve – teda slovenskom denníku SME, ktorý by v akejkoľvek inej krajine už dávno zakázali. Bolí ma srdce, pretože vidím, ako sa môj obľúbený denník zmenil na doslova hlásnu trúbu vojnových štváčov a zločincov – na čele s B. Obamom, ktorého ocenenie Nobelovou cenou mieru je doslova urážkou ostatných nositeľov tejto ceny.

Cítim zhnusenie vo chvíľach, kedy opatrne otvorím diskusie k niektorým hrubým zlátaninám škrabákov a nestačím sa diviť – záplava nenávisti a lží sa tam valí z každého príspevku. Nehovoriac o tom, že niekto dokáže schvaľovať a ospevovať vznik ministerstva pravdy ! na Ukrajine – novodobej inkvizície, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani niekdajší otec nacistického ministerstva propagandy J. Goebbels. Niečo sa však v týchto zdrojoch nedozviete – napríklad to, že novú inštitúciu kritizovali mnohé krajiny, hlavne škandinávske. Kritika sa však neozvala – ani z Bruselu, ani Washingtonu. Prečo ?

Ešte viac sa divím diskutérom, ktorí zatvárajú oči pred nemilosrdnou realitou – stávame sa obeťami novodobej diktatúry, a navyše nás naši údajní priatelia a spojenci ťahajú do plánu česko-americkej čiernej diery M. Albrightovej – do plánu na ovládnutie ruských nerastných zdrojov za každú cenu. Aj za cenu nového vojnového konfliktu na starom kontinente.

Pre ilustráciu – položte si otázku, prečo najprv Bulharsko, najchudobnejšia krajina eurospolku, odmietlo spoluprácu na pripravovanom plynovode, a dnes sa tam striedajú zástupcovia Bruselu a vyjednávajú s bulharskou vládou o zmene rozhodnutia … prečo ? Vysvetlenie je jednoduché – Brusel chcel mať pod kontrolou transport ruského plynu, a možnosť rovnakého vydierania, akým svojho času ohrozila Ukrajina Slovensko pod vedením plynovej princeznej Tymošenkovej, a to neplatením dodávok a okrádaním ostatných partnerov Ruska. Brusel naivne predpokladal, že Gazprom bude financovať väčšinu výstavby plynovodu, a zachová sa podobne, ako niektoré slovenské vlády, ktoré si napriek väčšinovým investíciám ponechávali menšinové podiely v spoločnostiach. Lenže – Putin nie je Dzurinda, ani Mikloš. Ani Mečiar, ani Fico … aby som uspokojil zaslepených. A tak prešlo Rusko na záložný plán a využilo krajinu, ktorú Brusel už niekoľko desaťročí vodí za nos (hoci ju bez problémov využíva v prípade potreby) – Turecko.

Ankara je v dejinách eurospolku najdlhšie čakajúcou krajinou na členstvo. Prečo ? Vysvetlenie nie je jednoduché – na jednej strane je veľmi dôležitým spojencom v rámci NATO, na druhej strane sa jej potichu toleruje konanie, ktoré je často v rozpore s medzinárodným právom – napríklad vojenské akcie na území Iraku proti Kurdom, ktorí sú dlhodobo tureckým problémom, pretože hľadajú cestu k vzniku vlastného štátu. Navyše – Turecko je relatívne silnou ekonomikou, ktorá by mohla výrazným spôsobom zasiahnuť do diania na celom kontinente. K tomu prirátajme problémy s Gréckom, ktoré sa ťahajú desaťročia … a tradičnú hru na dve strany, ktorú Brusel predvádza od svojho vzniku. Stačí si položiť otázku, prečo museli chudobné krajiny ako Slovinsko, Slovensko, Lotyšsko, Estonsko splniť kritériá prijatia spoločnej meny do poslednej bodky, a naopak bohaté či veľké krajiny ako Nemecko, Portugalsko, Taliansko, alebo Grécko s čínskym účtovníctvom … nemuseli splniť absolútne nič. Výsledkom politiky Bruselu je opakovaná emisia bezcennej meny, ktorou okráda všetkých obyvateľov únie, ale najmä nás – Slovákov. Znehodnocuje naše majetky, znehodnocuje našu prácu a navyše nás svojou politikou zatiahol do (zatiaľ) hospodárskej vojny s Ruskom.

Následky ? V súčasnosti sa dá predpokladať, že stratíme väčšinu príjmov z transportu plynu, dá sa predpokladať samozrejme aj postupný nárast cien tejto komodity, čo znamená priamo zhoršenie životnej úrovne obyvateľstva. Nakoľko sa nedá predpokladať upokojenie situácie na Ukrajine, kde v konflikte operujú nielen ruskí dobrovoľníci, ale aj pomerne veľké kontingenty členov rôznych amerických bezpečnostných služieb, môžeme otvorene povedať – sedíme na sude s pušným prachom, a knôt už horí. A netreba zabúdať, že všetko začalo krviprelievaním na Majdane, kde v pozadí stáli ľudia, neovládajúci reč a platiaci dolármi. Ak tomu neveríte, položte si otázku, prečo v mene členstva v novej ukrajinskej vláde sa expresne udeľuje členstvo trom cudzincom. Prečo ? Niekto chce naspäť päť miliárd, ktoré boli investované do prevratu ! Demokracia ? Zabudnite, diktatúra … taká je pravda !

Pozorne si preštudujte spôsoby, ako sa dá opustiť eurospolok, a veľmi rýchlo zistíte, že sa nedá opustiť bez súhlasu ostatných krajín, a nepríjemných ekonomických následkov. A vôbec nemám na mysli “ príjmy “ z eurofondov, lebo to je len populistický podvod na obyvateľoch, ktorí nevidia pod pokrievku hrnca, z ktorého jedia. Ináč by sa zhrozili, akým jedom sú denne sýtení.

Prosím, položte si otázku – naozaj chcete, aby nás niekto zatiahol do vojny ? Nestačí nám, že nás zločinne zatiahli do konfliktu na Balkáne, v Iraku a Afganistane ? Naozaj sa chceme dostať do tejto priepasti ? Toto chceme zanechať našim deťom ?

Potom nie sme – ľudia. Ale – zvery !!!