O Slovensku

Hja, ľudská úbohosť a závisť nepozná hraníc. A tak sme sa dozvedeli od slovutných diskutérov, že jedným zo zločinov socializmu bolo – rozdávanie bytov zo spoločného vrecka. A to len preto, že niektorí dostali, ale slovutní diskutéri, či ich predkovia – nie. Však, hoci mali rodinný dom, nejaký byt mali aj oni dostať, ináč to bolo – nefér a zločinné.

Vraj, to povedal nejaký ujo z Marsu (ktovie, ale napadla mi skôr “ Hudba z Marsu), každý si má zaplatiť to, čo potrebuje a nebrať zo spoločného. A ľudkom, čo súhlasia s tým rozdávaním zo spoločného, by mali – odobrať volebné právo. Nuž, iný kraj – iný mrav. Alebo, ako hovorieva istý jednokolesový priateľ, keby sa učili, nemuseli by – dostávať. Ale urobili by si sami. Veru, pravdu hovorí, až mi je to divnô. Len škoda, že sa nad svojou pravdou nezamyslí.

To bude zrejme tým, že bývalý profesor kedysi povedal – diplom z vysokej školy dokáže získať hocikto, ale intelekt ? S tým sa treba narodiť.

Tak sa teda skúsme pozrieť na veci, z hľadiska našich slovutných diskutérov. Najprv otázka – prečo iní dostali byty a oni – hoci platili dane – nedostali nič ? V časoch detstva som býval aj ja v rodinnom dome – našej starej matky. Bývali tam aj moji rodičia, a dvaja strýcovia z otcovej strany. Tí boli ešte slobodní, a hoci naši žiadali o byt, bolo im povedané – do poradovníka vás dáme, ale bývate vo veľkom dome, netlačíte sa a máme ľudí, ktorí žiadali nielen pred vami (niektorí budú aj po vás), ktorých bytový problém je akútnejší – niekde ich je priveľa pod jednou strechou, alebo dokonca žijú len na ubytovni. A tých treba vyriešiť – prednostne. Nehovoriac o tých, čo čakali prírastok do rodiny.

Byt sme dostali po šiestich rokoch čakania, teda dostali ho moji rodičia. Až vtedy, ako sa obaja strýcovia oženili a aj naša situácia sa stala neprijateľnou. Museli sme zaplatiť vklad do družstva a mohli sa sťahovať. Po nejakom čase sa stal tento byt tesným, lebo rodina sa rozrástla … a tak nám pridelili podnikový byt. Do nášho pôvodného bytu išla iná rodina.

Tak to fungovalo … nikdy, ani v čase dospelosti som nebral ako krivdu, že sme nedostali byt v čase, kedy boli strýcovia slobodní. Však sme mali kde bývať, a naozaj boli ľudia, ktorí to potrebovali viac, ako my. Nakoniec, pri dome bola záhrada a potok, čo sme už neskôr – nemali.

Vráťme sa k slovutným diskutérom. Podľa nich mali dostať všetci, alebo nikto. Bez ohľadu na situáciu a možnosti. Však, prečo by mal niekto dostať dom, postavený za ich dane … a oni nič ? Skúsme túto úvahu doviesť ku konkrétnym záverom.

Ak teda rovnosť, podľa ich pravidla – všetko a všetkým, bez ohľadu na pomery a možnosti, alebo každému len to, čo si sám zaistí … tak je jasné, že na tú prvú možnosť by žiadny štát nikdy nemal potrebné prostriedky. Ostáva len druhá možnosť – teda každý a vo všetkom za svoje. Ja som za … ale len v prípade, že každý pôjde v úplne všetkom – za svoje. Poctivo a férovo – teda odvezie slovutný diskutér svojho príbuzného, napríklad otca, do nemocnice a tam mu povedia – žiaľ, je potrebná operácia srdca, ale tá stojí stotisíc eur a vy ste zaplatili do fondov len tretinu – slovutný diskutér vytiahne peňaženku a zbytok férovo doplatí, alebo si pekne príbuzného naloží do auta a odvezie domov, lebo predsa nebude žiadať zo spoločného, nie ?

A podobne aj s dôchodkom – koľko si našetril, toľko dostane. Nie, žiadne sociálne vyrovnanie a iné vymoženosti. Vychádza mu na mesiac pätnásť euro, tak dostane presne toľko a ani o cent viac. Predsa nechce brať zo spoločného, nie ? Hádam nechce, aby sa mu skladali na dôchodok ostatní, nie ?

Veru … ale nám bude hej. Krajina bude bohatá a bez – ľudí. Hlavne však nikto nebude siahať na spoločné, lebo ak nemôžu dostať všetci, tak nesmie dostať – nikto. Potom je to fér … páni moji …

Tak na tento pokrokový spoločenský systém sa naozaj teším, to vám bude iná fraška … len, prosím pekne prepytujem, slovutní diskutéri, nekvičte potom niekde v rohu, že nad týmto ste sa nezamysleli. Lebo, viete ako to chodí – ja som len nevzdelaný, dedinský sprosták, ktorý sa svojho volebného práva s radosťou vzdá … a vy ste predsa titulovaní vzdelanci, ktorí presne vedia, čo je správne a morálne, a čo zase – nie.

Otázkou je, čo ukáže čas … a obávam sa, že ja síce ostanem nevzdelaný dedinský sprosták, ale vy si za nejaký čas budete nadávať pri spomínanom systéme do – diplomovaných oslov. Ak vám teda na to ostane čas a dych … pri tých chorobách, ktoré vás postihnú a nebudete mať na ich liečenie.

No, želám vám peknú zábavu … a len tak na okraj, tešíte sa na výsledok svojich “ pokrokových “ myšlienok a názorov ? Ja áno, lebo spoločnosť sa vyčistí od študovaných a neužitočných tárajov, a bude konečne stáť na tých, čo nepotrebujú diplom, lebo vedia myslieť a tvoriť – bez neho.

Na záver ukážka toho, ako to dopadne, ak rozhoduje ten, čo diplom má, ale prácu nepozná – potom je jedno, či sa niečo vykoná tak, ako prikazujú predpisy, alebo o pár rokov neskôr – s miliardovou škodou, ktorú neplatí študovaný, ale tí, čo ho živia. Akú cenu má asi jeho diplom ? No, možno na podpálenie krbu …