O Slovensku

Veci nie sú nikdy také jednoduché, ako vyzerajú. Ak si napríklad myslíte, že únia je deviatym divom sveta, ani netušíte, ako sa mýlite a koľko škody podporou jej politiky spôsobujete svojim rodinám a hlavne – svojim deťom.

Iste, pokojne sa utešujte, že také protiruské embargo je v záujme slobody, demokracie a pokroku. Lenže, čo asi neviete, je to, že túto politickú hru platíte práve vy a z vlastnej peňaženky. Medzi nami, na svete sú dva druhy ľudí a jeden poddruh. Prvým druhom sú tí, ktorí uveria hocičomu, ak sa to objaví v novinách alebo na televíznej obrazovke, prípadne na internete. Poznám aj takých, čo podľa internetu stanovujú svojej rodine desivé predpovede o ich zdravotnom stave, či ich dokonca skúšajú liečiť … a potom sa divia následkom. Napokon, je ich väčšina a na moje prekvapenie mnohí z nich holdujú aj takému koníčku, ako je čítanie žurnalistickej stoky – bulváru. Vlastne, ani ma to veľmi neprekvapuje, pretože mnohí z nich dnes škrečia, aby ich štát odškodnil za straty, spôsobené “ investíciou z rozumu „, teda spoluprácou s nebankovkami. Skôr však charitou … Druhá skupina je menšinová, väčšina jej obvykle nadáva, že sa nedala rovnako dobehnúť … či sa skôr nezlakomila na holuba na streche a nepustila vrabca z hrsti. To sú tí, čo sa skúsia zamyslieť, a hoci vždy nenájdu správne odpovede, obvykle sa vyhnú problémom väčšiny. Tretia skupina či poddruh ? No, škoda reči … to sú tí, čo za nejaký malý profit v rôznych formách budú chváliť hocikoho, hoci aj sadistu, ktorý práve upaľuje členov ich rodiny. To nie sú ľudia, to sú len čísla v matrike.

Základná otázka znie – prečo podporou politiky únie okrádate vlastné deti a rodiny ? Idete napríklad do obchodu a všímate si, že postupom času ceny stúpajú … a služby či tovar sa zmenšujú. Napríklad rožky … prečo ? Tak sa pozrite na úniu a položte si otázku – prečo spoločná mena, užívaná skoro výhradne krajinami s rastúcou zadlženosťou, a neustále emitovaná si svoju hodnotu udržuje, a naopak mena krajiny, ktorá trvale hospodári s prebytkom, neustále na hodnote klesá ? Hoci ju netlačia každodenne na rotačkách, prečo ?

Politika, nie ekonomika. A politika v ekonomike znamená páchanie škôd na vašich rodinách. Je to vlastne určitý druh sadomasochizmu, ktorý predvádzajú nemysliaci ľudia … hoci si myslia, ako skvele to vykonali. Kedysi boli meny kryté zlatom, prípadne striebrom. Presne bol stanovený pomer hodnoty napríklad mince, alebo papierovej bankovky. Zjednodušene povedané, nemohli ste dať do obehu viac financií, než ste dokázali reálne kryť. V 70. rokoch tzv. zlatý štandard opustili USA počas funkčného obdobia R. Nixona, lebo neboli schopné kryť vlastné výdavky. Dnes je spomínaný štandard už len spomienkou, a hodnotu meny či jej postavenie na trhu určujú politici a špekulanti v ratingových agentúrach. Hoci, viac by sedelo označenie – podvodníci. Ich totiž zaujíma všetko možné, len nie krytie meny a hodnoty.

Takže ? Peniaze sa tlačia pravidelne, a vy zarábate čoraz menej, lebo mlčíte a tolerujete tento jav. Alebo ho dokonca podporujete. Prečo chce napríklad Brusel vypustiť do obehu bilion eur ? Nie je schopný financovať vlastné potreby, a nie je ani schopný tvoriť hodnoty, za ktoré by bolo možné získať peniaze. A tak ich jednoducho tlačí, čím znižuje hodnotu práce obyvateľov celého spolku, lebo ak im aj stúpne mzda, často kúpia – menej. Niekde sa totiž falšovanie peňazí v podaní Bruselu musí prejaviť … áno, falšovanie, lebo kedysi sa za razenie falošných mincí (napríklad s obsahom medi namiesto striebra) dával aj trest smrti. Výsledkom je množstvo nekrytých peňazí v obehu, rast cien a prázdnejšia peňaženka vo vašom vrecku.

Ak niekto tvrdí, že sto eur má hodnotu čosi vyše tritisíc slovenských korún – klame. A to už radšej nespomínajme na tritisíc československých korún, lebo pri nich pôsobí stoeurovka ako pekne pomaľovaný, bezcenný papierik. Však si skúste spomenúť, koľko ste kedysi dokázali nakúpiť za tisíckorunu, a koľko dnes nakúpite za – stoeurovku. Iste, nejeden demagog vytiahne porovnania a povie – dnes si kúpite viac, ako kedysi. Viac rožkov, viac masla, viac salámy či skôr našetríte na auto. Zdanlivo áno, lenže pravda vyzerá inak – mlieko nechutí ako mlieko, párky sú plné soje a mletých koží, rožky vážia oveľa menej ako kedysi … a televízor sa sotva dožije konca záruky, auto niekedy prežije aj päť rokov … to, čo ste kedysi pokladali za normálne, dnes je skôr výnimka. Ešte veríte, že dnes máte viac ?

Protiruské sankcie platíte budúcnosťou svojich detí. Peňazí v obehu pribúda, ich hodnota klesá, čo priamo vyvoláva rast cien a pokles kvality. Je to naleštená cesta do pekla. Všetci vás tľapkajú po pleciach a vy nechápete, že za rohom leží vaša pošliapaná a vykradnutá budúcnosť.

Zlatým klincom programu je tvrdenie, že tí, čo majú viac dlhov ako príjmov, sú bohatší a lepší hospodári, ako tí, čo majú – viac príjmov a menej dlhov. To už nepotrebuje komentár – pokiaľ tomu veríte, niet vám pomoci.

Stovka rubľov za euro ? Radujte sa, veseľte sa, lajno máte … dobre vám už bolo.