O Slovensku

Mnohí si iste spomenú, ako nás bruselská administratíva fackovala výhradami a hrozbami v období, keď sa tam chodili zástupcovia maďarských politických strán sťažovať tak často, akoby chodili na hodiny klavíra. Niektorí predstavitelia týchto strán tam mohli rovno bývať – iní boli zase pečení-varení v Bielom dome. Vtedy padali aj hrozby, že Slovensko nebude členom únie, ak neposkytne dostatok práv a podpory menšinám, žijúcim na jeho území.

Súčasnosť však ukazuje, že Brusel vôbec nezaujímali práva menšín, ale skôr politický kapitál, ktorý z tejto agendy mohli jeho špičky získať. Pretože členskou krajinou únie je dnes krajina, ktorá dlhodobo upiera občianske práva jednej z menšín, žijúcej na jej území. Kto ?

Lotyšsko. Na jeho území žije bezmála 30% ruská menšina. Vyše polovica z nej nemá ani občianstvo krajiny, nemôže voliť, vlastniť a nadobúdať majetok, hovoriť na úradoch materinským jazykom, či v tejto reči študovať. Ruská menšina neustále čelí na území Lotyšska snahám o jej vysťahovanie do Ruska.

Skúsme si predstaviť, čo by sa dialo, ak by sa podobne stavalo Slovensko k maďarskej menšine … jeden demarš by prichádzal za druhým, krajina by sa dostala do politickej izolácie. Napokon, mnohé z toho sme aj zažili. Prečo to teda nevadí v prípade Lotyšska ?

Strategická poloha krajiny v blízkosti Ruska ? Alebo – však ide len o Rusov ? A proti Rusom je dovolené všetko ? Lenže potom máme nový príklad toho, že slová o ľudských, občianskych právach sú len prázdnymi frázami spolku, ktorý vlastne ľudia a ich práva vôbec – nezaujímajú.

Akú cenu má potom členstvo v takomto spolku ?