O Slovensku

1. Politické strany rozpredali štátny majetok, priamym následkom bol krach privatizovaných podnikov, zrod vrstvy pochybných zbohatlíkov, nezamestnanosť, a pokles príjmov štátu. Príčiny pomenovali samotní politici – štát je zlý vlastník, čo v preklade znamená – nemáme schopnosti na to, aby sme spravovali majetok štátu, lebo máme iné záujmy, ktoré sú v rozpore so záujmami štátu (a národa … či skôr stáda oviec, ktoré nám naivne verí, že raz budeme hovoriť pravdu, plniť sľuby a viesť krajinu k prosperite)
2. Skrachovalo školstvo – toľko kritizovaný systém socialistického školstva, ktorý bol hlavne po stránke všeobecného rozvoja vysoko oceňovaný aj v zahraničí, dokázali ponovembrové elity dokonale rozvrátiť, zničili funkčný systém prípravy a vydávania vzdelávacích materiálov, z učiteľov spravili treťotriedny plebs, ktorý je často bezmocným terčom rozmarov zbohatlíckych detí. Pritom na skvalitnenie systému stačilo tak málo – očistiť ho od propagandy, a postupne do neho zabudovať skúsenosti z iných krajín.
3. Skrachovalo zdravotníctvo, a zdravie sa stalo vysoko luxusným produktom pre vyvolených. Tí sa chodia liečiť po okolitých krajinách, keďže im to financuje daňový poplatník, ostatní (teda plebs) stratili nárok prakticky na všetky, kedysi bežné úkony. A tak niekto platí roky poistné, nečerpá práceneschopnosť (keďže by ju musel v podstate platiť sám sebe), ale napriek tomu všetkému si musí financovať v plnom rozsahu náklady na zdravotné pomôcky pri ochoreniach, ktoré si sám nespôsobil. Príkladom môžu byť optické pomôcky … aký to rozdiel oproti alkoholikom a narkomanom, ktorým liečenie hradí v plnej miere štát, hoci si ochorenia spôsobili sami. Nehovoriac o preplnených ambulanciách, pacientoch ležiacich na chodbách nemocníc (údajne máme prebytok lôžok), či pacientoch – cestovateľoch, ktorí si musia absolvovať desiatky kilometrov na pravidelné vyšetrenia.
4. Krachuje sociálny a dôchodkový systém, pretože úspory z neho sa použili na ozdravenie bánk, vytunelovaných priaznivcami politických nominantov, a nakoniec sa banky rozpredali pod cenu zahraničným vlastníkom. Len pre ilustráciu – z nášho dôchodkového systému sa financovalo to, čo sa dnes financuje z eurovalu. Otázka je – ak mohli za vlastné chudobní Slováci, prečo nemôžu bohatí Nemci, Francúzi či Gréci ? Odpoveď je tiež jasná – u nich by zodpovedné osoby skončili vo väzniciach, a krajiny by sa zrejme ocitli v občianskych nepokojoch. Navyše, hlúpym trojpilierovým experimentom, ktorý nikde v praxi nefungoval podľa predstáv autorov, sa ocitli peniaze z týchto fondov v rukách správcovských spoločností, ktoré síce bohatnú, ale ich klienti (teda vlastníci vkladov) – chudobnejú.
5. Finančný sektor je na kolenách. Nemáme ani jednu vlastnú banku, a národná banka je kompetenciami tak obmedzená, že prakticky nemá vplyv na vývoj. Štátne dlhopisy končia v rukách zahraničných vlastníkov a ECB, čo sa nám ešte v budúcnosti vypomstí, ak sa vzoprieme záujmom Bruselu a spol.
6. Verejné služby, teda hlavne doprava, tiež padli na kolená. Situácia dospela do bodu, kedy politická elita môže regulovať slobodu podnikania, ako sa nedávno ukázalo pri problémoch s udelením licencií na diaľkovú linku z Bratislavy do Banskej Bystrice, kde paradoxne najviac rozumu mal – extrémista. Mnohé regióny sú doslova odrezané od verejnej dopravy, čo v podstate prispieva aj k rastu nezamestnanosti. Ťazko prijať pracovné miesto, ak sa nemáte možnosť do práce načas dostať, lebo napríklad – nevlastníte auto.
7. Politický systém zakonzervoval pravidelnú výmenu aparátčikov. Hra na pravicu a ľavicu je komédiou pre voliča, ktorý nevidí, že smrteľní nepriatelia chodia po spustení opony nielen na kávičky, ale aj na spoločné dovolenky, ba dokonca v nejednom prípade majú aj spoločné obchodné záujmy.

Zhrnuté a podčiarknuté – Slovensko je amatérskou fraškou na tému nezávislého štátu. Občania sú len kulisou. Zmena k lepšiemu je možná len v prípade, že dôjde k zmene celého systému od koreňov. Úpravy súčasného nezmyslu, kde sa niekto chváli, že minie len o 3% viac, ako má k dispozícii, sú nemožné. Naplno sa potvrdzuje pravda starých otcov, ktorí hovorievali – obliekaj sa do takého kabáta, na aký máš peniaze. Eurofondy sú v skutočnosti dôsledne premysleným systémom na devastáciu možnej konkurencie, lebo členský štát odvedením svojich prostriedkov do spoločnej kasy stráca na svojimi peniazmi kontrolu, a nemôže ich investovať podľa vlastných potrieb, ale len v zmysle nariadení – Bruselu.

Ak teda z Bruselu zaznie – budeme vám krátiť eurofondy … v skutočnosti počujete tieto slová – nedáme vám vaše peniaze, lebo ste ich chceli investovať inak, ako si predstavoval Brusel. A mohli ste ohroziť jeho záujmy …

Vážené dámy, vážení páni – nepočúvajte reči, že súčasný systém treba len upraviť, a odstrániť jeho nedostatky. Naopak – musíte svojím hlasom prispieť k tomu, aby súčasný systém skončil, a vytvoril sa systém, ktorý bude pre ľudí – a nie pre politikov, ich priaznivcov a rôznych zbohatlíkov. Ináč zanecháte deťom rovnaké svinstvo, akým dnes Brusel obdarúva spurných Ukrajincov …