O Slovensku

Súhlasím s názorom dcéry B.Nemcova, že za smrť jej otca je politicky zodpovedný V.Putin. Nesúhlasím však s tým, ako tieto slová vykladajú médiá, či prozápadne orientované politické  špičky.

V.Putin je nepochybne vinný za to, že z potenciálneho ruského “ cára “ Nemcova sa stal bezvýznamný politik v opozícii

B.Nemcov sa viackrát vyjadril, že sa necíti bezpečne a má obavy, že sa ho niekto (teda Kremeľ) môže pokúsiť odstrániť. Zaujímavé slová, najmä v súvislosti so správaním Nemcova. Ak sa totiž politik cíti ohrozený, obvykle koná dvoma spôsobmi – buď si najme ochranku, zmení svoje návyky a vybuduje určitý bezpečný režim, alebo požiada o ochranu oficiálne miesta – teda políciu. A pokiaľ nedôveruje oficiálnym miestam, ale nemá prostriedky na zaplatenie vlastnej ochrany, obvykle aj tak požiada o ochranu – v prítomnosti médií, aby mal istotu, že niekto bude konať, keďže to všetci – videli. Čo z toho urobil Nemcov ? Nič.

Viete, odkiaľ vám hrozí smrť. Budete sa v blízkosti toho miesta voľne, úplne nechránený prechádzať ? Budete … ak vám odtiaľ nehrozí nič, a vy to dobre viete. Verejne prezentované obavy Nemcova z Kremľa boli napriek jeho smrti len rétorickým cvičením, ktorého jediným cieľom bolo pritiahnuť pozornosť a oživiť upadajúcu politickú kariéru.

Ak sa totiž Nemcov naozaj bál Kremľa, a napriek tomu sa prechádzal v jeho okolí, potom bol zrejme – hlupák

Nemcov mal množstvo dôvodov nenávidieť Putina, ale Putin nemal žiadny dôvod, aby sa ho pokúšal zbaviť. Nestál za námahu, a už vôbec nie za problémy, ktoré jeho smrť priniesla. Čo mali spoločné oponenti V.Putina – teda novinárka Politkovská, podnikateľ Berezovskij a politik Nemcov ? Jednoducho povedané – záplavy nepriateľov, medzi ktorými bol Putin len jedným z davu, hoci možno najvplyvnejším.

A.Politkovská bola skutočne špičkovou žurnalistkou. Čo však vie málokto, mala veľa nepriateľov aj medzi ruskými oligarchami, keďže otvorene poukazovala na to, ako sa dostali k svojim majetkom, či predstaviteľmi ruských ozbrojených síl, ktorí tiež v honbe za majetkom a postavením boli schopní doslova všetkého, vrátane vraždenia kritikov. Nájsť v tomto zástupe nepriateľov objednávateľa jej vraždy by bolo nemožné … tým skôr, že ruská polícia nepožíva práve povesť objektívnej, nezávislej a poctivej inštitúcie. Lenže – ani v tzv. špičkových demokraciách tomu nie je inak, kto má peniaze, môže prakticky všetko.

B.Berezovskij bol nielen úspešným podnikateľom, ale aj všeobecne známym “ podrazákom „. Nebolo ničím neobvyklým, ak s partnerom dohodol obchod, a potom ho jednoducho odkopol, pričom zisk si ponechal. Počet podrazených partnerov narastal, a časom začala byť ruská pôda horúca. Urobil ešte beznádejný pokus o vytvorenie opozície proti Putinovi a získanie čo najvyššieho postavenia v krajine, ktoré by mu zaručovalo akú-takú bezpečnosť, ale v okamihu, ako zistil krach svojich plánov, urobil opäť to, čím bol známy – zbalil svojich päť slivák, vykašlal sa na partnerov a zmizol. Paradoxne utiekol do krajiny, v ktorej mal silnú pozíciu jeho konkurent – R.Abramovič. Pustil sa s ním do súdneho sporu, ktorý veľmi rýchlo prehral … a stal sa v podstate síce bohatým, ale bezvýznamným krikľúňom proti režimu V.Putina. Koniec jeho života sa niesol v znamení chaosu – do Ruska sa vrátiť nemohol, lebo by skončil na dlhé roky vo väzení, zásluhou prehratých sporov sa jeho majetok stenčoval, a jeho život sa stával pomaly a isto peklom. Zavraždili ho, alebo si siahol na život sám ? Ak bol obeťou vraždy, nie je pravdepodobné, že by za ňou stál Kremeľ. Nebol na to žiadny dôvod.

Nemcov veril, že bude nástupcom B.Jeľcina

Zlé jazyky hovoria, že v období, kedy bol presvedčený o pevnosti svojej pozície budúceho ruského prezidenta, rozdal množstvo sľubov a zobral ešte viac peňazí. Nakoniec z jeho sľubov nebolo nič, a dlhy nevedel vrátiť. Iné zlé jazyky hovoria, že veľa nepriateľov získala jeho rodina v čase, keď sa dostala k niektorým podnikom a priviedla ich k bankrotu, a zamestnancov na ulicu. Situácia sa zhoršovala, a napriek veľkej snahe a finančnej podpore Západu sa Nemcov stal byzvýznamným politikom. Záver jeho života bol sprevádzaný obrovskými výdavkami na jeho podporu, a prakticky nulovými výsledkami.

Prečo teda Nemcov zomrel ?

Ak sa mu nepomstil niekto z dávnej minulosti, pokojne sa ho mohli zbaviť tí, čo ho do poslednej chvíle financovali. Živý už nemal prakticky žiadnu cenu, ale násilnou smrťou sa mohol stať užitočným – mohol sa stať legendou, či symbolom. Navyše, živý mohol byť aj vážnou hrozbou pre svojich sponzorov – ak by raz odhalil pozadie svojho boja proti Putinovi, ktorého nenávidel hlavne pre to, že obsadil miesto, ktoré Nemcov pokladal – za svoje.

Nech už Nemcova zastrelil ktokoľvek, správanie obete jasne dokazuje, že útok nečakala. Nemcov sa necítil ohrozený, ak by tomu tak bolo, neprechádzal by sa po Moskve ako chodiaci terč. Za Nemcovom ostali prázdne slová, žiadne činy a úplne zbytočná smrť, ktorú podobne, ako v prípade A.Politkovskej či B.Berezovského niekto skúsil a skúša zneužiť na vlastné ciele.

HOVORÍ SA TOMU – HYENIZMUS