O Slovensku

Vystúpenie R.Sulíka na nemeckej pôde nebolo tak zaujímavé, ako reakcie jeho oponentov. Ostatne – nemám veľmi rád tento druh “ cigánskej “ férovky, kde sa formálne postaví jeden oponent proti skupine “ poctivo “ tlieskajúcich oficiálnej, hoci neraz absurdnej politickej línii. A povedzme si otvorene, nielen Nemecko sa zaborilo do bahna tak hlboko, že už vlastne nič iné neostáva, len tancovať na karnevale … hoci sa loď pomaly potápa.

Ale aj táto diskusia potvrdila niečo veľmi nemilé. Ľudia, ktorí majú plné ústa solidarity a humanity, nemajú žiadne riešenia a len dookola opakujú, že neobmedzené prijímanie utečencov je jediným “ správnym “ riešením. Vôbec ich nezaujímajú osudy krajín, zmietaných vo víre krvavých konfliktov, vôbec ich nezaujíma budúcnosť týchto krajín a (čo je najhoršie) vôbec nemyslia na budúcnosť európskeho kontinentu. Pritom len slepec by nevidel, že súčasné riešenie, založené na otvorených dverách a prerozdeľovaní je absurdným nezmyslom.

Neviem, už dlhšie mám pocit, že Európa alebo skôr Brusel sa snaží o niečo skutočne absurdné – hasenie požiaru benzínom. Akoby nikto nechcel pochopiť, že plamene budú ešte väčšie a požiar zachváti aj to, čo bolo ešte prednedávnom v bezpečí. Nehovoriac o tom, že R.Sulík nie je jediným kritikom, ktorý poukazuje na dve nepochopiteľné okolnosti – po prvé, väčšinu utečencov tvoria mladí muži, zrejme slobodní, alebo ponechávajúci svoje rodiny v miestach konfliktov … a po druhé, že drvivá väčšina utečencov nehľadá bezpečný úkryt pred vojnou, ale cielene sa tlačí do bohatších krajín na európskom kontinente. Akoby ani neplánovali, že sa vôbec niekedy vrátia domov.

Odhady vývoja sa rôznia. Ale napríklad niektoré britské periodiká odhadujú, že v roku 2017 môže prísť do Európy viac než tri milióny utečencov. Kde skončia a kto sa o nich postará, na to nevie odpovedať nikto. Éterom lietajú len prázdne frázy, honosne znejúce vyjadrenia predstaviteľov krajín, ale skoro všetky bez výnimky sú na úrovni povestného – výhľadovo …

Smutné je, že z problému utečencov je už od začiatku politický nástroj, a nikto vlastne nemá záujem o skutočné riešenie problému. Nikoho nezaujíma nastolenie mieru na Blízkom východe, či v iných krajinách, odkiaľ utečenci prichádzajú. Niekedy mám skôr pocit, že za oficiálnymi vyhláseniami o solidarite a humánnosti sa skôr skrývajú ekonomické záujmy. O ukončenie konfliktov nemá nikto záujem, lebo vytvorili zaujímavé trhy pre obchod so zbraňami. A na druhej strane nepokoje otvorili širokú zásobáreň pracovnej sily, keďže potenciál krajín východnej a strednej Európy sa pomaly vyčerpáva,  a ich obyvatelia sú čoraz menej ochotní drieť na svojich pánov za almužny, veľmi vzdialené tomu, čo sa musí platiť v tzv. bohatších krajinách západnej Európy.

Všetky doterajšie riešenia sa zatiaľ obmedzujú na plány, kde napchať davy ľudí … a potom bombardovanie území pod kontrolou islamského štátu, či riešenie vedľajších konfliktov, ako napríklad Turecko s Kurdmi. V tom sa vôbec nelíšia postupy Bruselu, Moskvy alebo Washingtonu. Všade sa nahlas ozýva – zničíme islamský štát – a čo bude ďalej ? O tom nehovorí nikto, teda ak nerátame neustále hlasy zo strany tých, čo konflikty vyvolali, a o tom, koho si pri moci neželajú, akoby rozhodovali o nejakých koloniálnych územiach. A žiadne riešenie nepripúšťajú, pokiaľ sa nesplní ich požiadavka.

Žijeme (vraj) v civilizovanej Európe. Ak je to pravda, musím sa hanbiť. Pretože naši predstavitelia (mám na mysli všetkých európskych) sa chovajú skôr ako barbari. Na názory vlastných národov kašlú, samozrejme s výnimkou volieb. Najnovšie ich už nezaujímajú ani zákony, ktoré majú rešpektovať, čo sa ukázalo aj v spomínanej debate, kde sa zúčastnil R.Sulík. Nehovoriac o tom, že nikde a od nikoho nepočujem – poďme, zasiahnime, zachráňme ľudské životy – nastolením mieru v miestach konfliktov. Mier nikoho nezaujíma … asi preto, že necinká plnými mešcami.

Za seba poviem len to, čo konštatoval inými slovami aj R.Sulík – ani cent na nezmyselné prijímanie utečencov na európskom kontinente, ale kedykoľvek by som podporil neobmedzené využitie zdrojov únie na upokojenie situácie v rozbúrených krajinách, bez ohľadu na to, čo by to malo stáť. Napokon – peniaze si nielen vieme v Bruseli vytlačiť, ale už to aj nejaký čas robíme. Konečne by emisie nekrytej meny poslúžili skutočne humánnemu cieľu.