O Slovensku

Nemôžem si pomôcť, ale výroky ukrajinského prezidenta či premiéra čoraz viac vyvolávajú dojem, že sa jedná o duševne chorých ľudí, ktorí sú ochotní v mene svojho šialenstva zničiť všetko, čo im príde do rúk – vrátane vlastného štátu a národa.

Napriek tomu, že oficiálne médiá sa snažia situáciu vykresľovať inak, realitou je, že ekonomika Ukrajiny sa prepadá do čoraz väčšej priepasti, bieda je čoraz viac viditeľná … a to aj tam, kde sa ešte nedávno hovorilo, že sa dá hovoriť o relatívne slušnej životnej úrovni. A všetko zhoršujú infantilné výroky ukrajinských predstaviteľov, ktorí na jednej strane kričia, že s Ruskom nechcú mať nič spoločné, ale na strane druhej – keď Rusko ich postoje akceptuje, a teda ruší všetky zväzky, ktoré ich vzájomne spájali – kričia, že sú vydieraní a Rusko koná protizákonne a neférovo.

Chceli sme, aby Janukovyč odišiel … nechceli sme však krvavý Majdan, ktorý sa ani nezačal vyšetrovať, pretože od začiatku bolo jasné, že výsledky vyšetrovania by ukázali nepríjemnú pravdu, ktorú nechce nikto – ale najmä sponzori Majdanu vidieť. Teda fakt, že do ľudí strieľali tí, ktorých financovala a podporovala časť krajín, združených v európskej únii, či Biely dom. Máme tu množstvo ľudí, ktorí chodia v uniformách, nehovoria našou rečou a napriek tomu rozkazujú … napísal mi tesne pred koncom roka Oleg, niekdajší kolega a dlhoročný kamarát. Dnes žije v Charkove … a trasie sa denne o život svojej rodiny.

Je nepochybné, že západná časť Ukrajiny by radšej patrila k únii, než bola v bližších zväzkoch s Ruskom. Má to na svedomí hlavne propaganda, ktorá vykresľuje úniu ako raj, kde budú padať pečené holuby rovno do huby … napokon, s týmto spôsobom propagácie máme aj svoje skúsenosti, nie ? Nikde sa nehovorí o tom, čím všetkým by musela Ukrajina prejsť, aby sa vôbec priblížila k vstupu do únie. A nikde sa nehovorí ani o tom, ako vstupovali krajiny bývalého východného bloku, ktorým bol síce prisľúbený férový prístup, ale nakoniec si ich “ partneri “ pred vstupom vyškemrali rôzne výnimky, aby napríklad mohli chrániť svoje pracovné trhy proti novým spoluobčanom v európskom dome … pričom však sami požadovali plné otvorenie trhov u nového partnera vo všetkých ohľadoch.

Rovnako sa nehovorí ani o tom, že vstupom do únie by sa stala Ukrajina rovnakým vazalom Bruselu, akými sú dnes Praha či Bratislava. Teda – môžu mať vlastný názor, ale ak si to Brusel želá, musia súhlasiť. A ak nesúhlasia, dostanú toľko opravných pokusov na zmenu názoru, kým ho naozaj – nezmenia.

Rovnako nevie západná časť Ukrajiny ani tú najpodstatnejšiu informáciu – a teda skutočnú pravdu o jej nádeji na vstup do únie. Pretože Brusel má záujem o členstvo Kyjeva jedine v tom prípade, ak získa Ukrajinu ako celok, teda aj jej východnú časť, ktorá má pre jeho ciele oveľa väčší význam. Ak by náhodou došlo k rozdeleniu Ukrajiny, západná časť môže na členstvo v únii rovno zabudnúť. Nemá totiž cenu … aj preto sa stále udržiava pri živote občiansky konflikt, týkajúci sa hlavne Donecka a Luhanska.

Ľudia, ktorí išli na Majdan, aby vyjadrili svoju predstavu o budúcnosti Ukrajiny a túžbu po bližšej spolupráci s krajinami únie, dnes pomaly začínajú hovoriť, že nechcú skorumpovanú vládu premiéra Jaceňuka a prezidenta Porošenka, preplnenú ľuďmi, ktorí k Ukrajine nemajú žiadny vzťah. Hovoria, že dnešná situácia je oveľa horšia, ako za čias Janukovyča … prestávajú veriť tomu, pre čo išli protestovať na Majdan … navyše ľudia v postihnutých oblastiach, kde zúri občiansky konflikt, vidia aj niečo iné – ruské humanitárne konvoje, ktoré sú v ostrom kontraste so sľubmi krajín únie a ich reálnou pomocou, obmedzenou na dodávky vojenského materiálu.

Oleg má švagra v Donecku. Ten tvrdí, že napriek oficiálnym vyjadreniam v rôznych médiách, prichádza humanitárna pomoc – teda potraviny, lieky, ošatenie či iné bežné potreby – výhradne z Ruska. Rovnako hovorí, že počul o pomoci zo západnej Európy, ale zatiaľ sa s ňou nestretol. Známi mu hovoria, že humanitárna pomoc z krajín únie končí len v tých častiach, ktoré má pod kontrolou Kyjev … iní zase hovoria, že množstvo materiálu končí pod kontrolou klanu prezidenta Porošenka, ktorý s materiálom kšeftuje … kde je pravda, to sa asi nedozvieme.

Oleg píše, že sa ozýva množstvo hlasov, ktoré požadujú, aby sa boje ukončili a o smerovaní Ukrajiny rozhodlo ľudové hlasovanie. S tým však nesúhlasia oficiálni predstavitelia, pretože majú obavy, že by hlasovanie nedopadlo tak, ako si predstavujú oni a Brusel. A napriek minským dohodám požadujú ukončenie odporu vo vzbúrených oblastiach bez akýchkoľvek záväzkov voči vzbúrencom. Navyše, vzbúrenci majú tiež požiadavky, ktorých splnenie je viac-menej nereálne. Niektorí napríklad volajú po návrate zvrhnutého prezidenta Janukovyča, ale tento variant nemá podporu ani v Kremli. A to ani napriek tomu, že voľba prezidenta Porošenka bola nelegitímna. Iní zase žiadajú pre vzbúrené regióny tak širokú formu autonómie, že by tam Kyjev prakticky stratil akýkoľvek vplyv.

Paradoxne, konštatoval Oleg, Krym už otázkou nie je. Prvá zložila zbrane v tejto otázke Európa, a na tomto fakte nič nemenia ani pokračujúce sankcie voči Rusku. Kyjev sa už tiež orientuje len na rôzne provokačné aktivity … ale aj tam už priznávajú, že Krym stratili v dôsledku dlhodobého ignorovania názorov jeho obyvateľstva. Mnohí otvorene hovoria, že znásilnenie Krymu v 90.rokoch, ktorý pod hrozbou vojenského zásahu zo strany Kyjeva ostal vo zväzku s Ukrajinou, bolo vážnou chybou, ktorej následky sa prejavili počas posledných dvoch rokov.

Čo bude ďalej ? Nikto nevie … premiér Jaceňuk nemá oporu ani vo vlastných radoch, výroky prezidenta Porošenka sú čoraz viac trápnejšie, pretože dnes popiera to, čo včera tvrdil.

Oleg píše, že dnes by pri možnom hlasovaní o smerovaní Ukrajiny zrejme ani sám nepodporil myšlienku o vstupe do únie. Vyprovokovali u nás občiansku vojnu, financovali rôznych banditov, veľa hovoria, ale reálne pre nás nič nerobia. Trasú si rukou s naším prezidentom, ale koho tieto zdanlivé prejavy partnerstva nasýtia, zohrejú, alebo ochránia pre vagabundmi z Pravého sektora ?

Navyše, Oleg ďalej konštatuje, že presmerovanie transportu ruského plynu mimo ukrajinského územia by dorazilo i tak vratkú ekonomiku a definitívne by krajina skončila v bankrote. Aj tu sa ukazuje pokrytectvo krajín únie, ktoré vyhlásili protiruské sankcie, hovorili o podpore nárokov Kyjeva, ale potichu vyjednávajú s Kremľom o zmene transportných trás … pretože na tom dobre zarobia. Tu ich už nezaujímame, napísal Oleg …

Nuž, pri pohľade na to, čo sa deje … musím s ním súhlasiť. Brusel naozaj nezaujíma nič, okrem naplnenia jeho vlastných záujmov … a vreciek. A v tomto záujme je ochotný Brusel bojovať do posledného … Ukrajinca.

A mimochodom … na moju otázku, či vo vzbúrených oblastiach sa nachádzajú ruskí vojaci, alebo inštruktori … odpovedal, že áno. Ale neprišli prví, pred nimi prišli iní, hovoriaci skoro výhradne anglicky a ponúkajúci provízie za účasť na krvavom Majdane v eurách či dolároch. No, to Rusi zrejme neboli … s tým musím tiež súhlasiť.

Veľmoci si urobili z Ukrajiny ring, v ktorom bojujú na cudzí účet za vlastné záujmy …