O Slovensku

Nebudem tajiť, s uznaním som si prečítal knihy G.Murína  o ľuďoch, ktorých spoločnosť označila za predstaviteľov slovenskej mafie … ale priznám sa, že nesúhlasím s týmto označením týchto ľudí, a podľa môjho názoru by im skôr svedčilo označenie – banditi. Prečo ?

Na spoločnosť a to, čo sa dialo nielen na Slovensku počas 90.rokov, sa pozerám trochu inak. Možno je to aj tým, že mám niekoľko priateľov v Taliansku, ktorí pri občasných návštevách Slovenska nevedeli pochopiť, ako vlastne chápeme slovo mafia, či označenie mafián. A rovno povedali, že vôbec nechápeme, o čom vlastne hovoríme.

Neviem, nežil som v Taliansku dlhé roky, aby som mohol povedať, že chápem, čo znamenajú výrazy mafia a mafián. Ale môžem povedať, ako to vidím a prečo si myslím, že v slovenských väzniciach nesedia mafiáni, či hlavy mafie, ale len skôr treťotriedni banditi … a tí skutoční mafiáni, alebo predstavitelia mafie ešte dlho nebudú odhalení. Nebudú, lebo súčasný postoj spoločnosti k vysokopostaveným ľuďom je taký, že pri ich akomkoľvek skutku zaznie medzi ľuďmi – nechaj to tak, nevieš, kto to je a aké má kontakty ?

Predovšetkým si kladiem jednu otázku – dá sa dlhodobo porušovať zákon bez toho, aby si to všimli zodpovedné inštitúcie ? A represívne zložky štátu ? Podľa môjho názoru – nedá. A pokiaľ sa verejne dejú veci, ktoré sú v rozpore so zákonom, vie sa, ktorí ľudia za nimi stoja a napriek tomu sa nič nedeje … niečo nie je v poriadku, niekto si neplní svoje povinnosti a niekto kryje trestnú činnosť určitých ľudí.

Neraz zaznelo, že predstavitelia slovenského podsvetia mali prístup k rôznym informáciám, napríklad z policajného prostredia. Neraz zaznelo, že policajti niekoho zadržali a ešte ho ani nestihli priviezť na policajné oddelenie a už dostali príkaz, aby ho prepustili. Smutné je, že tieto tvrdenia zaznejú v éteri, ale obvykle nie je nikto ochotný verejne povedať – bolo to vtedy a prikázal to ten a ten. Prečo ? Najskôr preto, že nech sa pozerám akokoľvek, nikdy a nikto sa nezaujímal o to, kto vlastne neplnil svoje povinnosti a nikto si nekládol otázku – prečo si ich neplnil. Výsledkom je situácia, kde je verejnosť presvedčená, že hlavy mafie sedia vo väzniciach, alebo spočívajú v hroboch na cintorínoch, pretože sa nestihli dožiť konfrontácie so zákonom a spravodlivého trestu.

Myslím si, že to nie je pravda …

Kdekoľvek som býval, časom som zistil, že dané mesto, prípadne obec ovládajú ľudia, ktorí obvykle patrili k niekoľkým rodinám. Obvykle ich členovia boli bohatí podnikatelia, vysokopostavení predstavitelia miestnej samosprávy, alebo štátni funkcionári. Občas sa vedenie samosprávy (údajne následkom volieb) zmenilo, a k moci sa dostali údajní nepriatelia a kritici svojich predchodcov, ale zmenou držiteľov moci sa všetko skončilo. Sľuby o vykonaní rôznych kontrol, následných opatrení a potrestaní vinníkov … všetko skončilo v prachu. Neraz bolo vidieť, že niektorí “ podnikatelia “ prosperovali podľa toho, kto bol pri moci v regióne. Niektoré firmy roky spali, aby sa prebrali k životu pri zmene vetra. Iné zase pri zmene vetra sa uložili na “ zimný “ spánok. Náhoda ?

Po ktoromkoľvek slovenskom meste sa stačí prejsť a presne zistíte, kto a kde býva. Nemyslím podľa mien, ale podľa postavenia. Niektoré časti miest vyzerajú ako zo škatuľky, krásne ostrihané trávniky, vzorovo udržiavané chodníky, pravidelne odvážané smeti, bleskové opravy verejného osvetlenia, ak sa niečo pokazí. Pravidelne vidíte, ako celú údržbu vykonávajú pracovníci a stroje podnikov, spravovaných samosprávami a nakladajúcich s prostriedkami všetkých obyvateľov danej lokality – teda mesta, alebo obce. Lenže … stačí prejsť do inej časti mesta, a zrazu sa ocitnete v inom svete. Rozbité chodníky, zle osvetlené ulice, trávniky kosia sotva stojaci dôchodcovia, aby ich aspoň trošku zušľachtili, v zime neposypané cesty a chodníky, neodhrnutý sneh. Dva paradoxy – pred bytovým domom, skoro výhradne obsadeným mladými rodinami, čistia chodníky stroje … do malých bytoviek, kde vekový priemer presahuje neraz aj 70 rokov, chodia úradníci mestského úradu alebo mestskí policajti, pričom upozorňujú obyvateľov, že môžu byť sankcionovaní, ak neodpracú sneh, alebo neposypú chodník. Náhoda ?

Nie, nie sú to náhody. Práve tu a prejavuje vplyv rodinných klanov, a veľmi záleží na spoločenskom postavení ľudí. Všetci sú si rovní pred zákonom, ale niektorí sú zjavne rovnejší.

Ľudia si pošomrú, a život ide ďalej. Nikto sa nepýta, nikto nečelí sankciám za to, že si poriadne neplní povinnosti, alebo otvorene diskriminuje jednu časť obyvateľstva k prospechu inej časti. Nikto sa nepýta – kam idú moje dane, čo ste za moje peniaze v môj prospech vykonali, a prečo musím platiť ešte raz za službu, ktorú som už raz zaplatil.

Svojho času som položil otázku – trestná činnosť členov stredoslovenského podsvetia trvala niekoľko rokov. Dochádzalo k rôznym násilným skutkom (časom sa odhaľuje aj to, koľko životov mali na svedomí), verejne boli známe mená ľudí, ktorí sa tejto činnosti dopúšťali … a napriek tomu v slovenských väzniciach sotva nájdeme niekoho, kto v tom čase pracoval v rezorte spravodlivosti, alebo vnútra – ako je to možné ? Vari v tom období mali na starosti ochranu života, zdravia a majetku občanov členovia únií nevidiacich a nepočujúcich ? Vždy mi bolo odpoveďou mlčanie.

Kde vlastne končia peniaze daňových poplatníkov ? Z môjho pohľadu, a samozrejme sa môžem mýliť, na bankových účtoch skutočných rodinných klanov a skutočných – mafiánov. Akurát nebehajú po uliciach s pálkami v rukách, a nestrieľajú na počkanie každého, kto v nich vyvolá obavu, že by mohol nechtiac (trochu úmyselne) povedať viac, než sa sluší a patrí.

Je priam neuveriteľné, akým spôsobom sa spravuje náš spoločný majetok, pretože dane sú naším spoločným majetkom. Neraz sa zo zvedavosti pozriem do obchodného registra, a zistím, že nejaká osôbka, náhodne spomenutá v tlačenom periodiku, je miliardár XYZ, ktorý vlastní desiatky spoločností, mnohé pritom sotva preložia pero z jednej strany stola na druhú … a nie je za nim absolútne nič. Márne hľadáte zdroje, ako tento človek zbohatol, keď prvé zmienky o ňom sa datujú niekde do začiatku 90.rokov, alebo ich polovice … márne hľadáte, čo prevratné vymyslel alebo stvoril, odkiaľ vlastne pochádza jeho majetok, ako sa k nemu dostal. Jedinou odpoveďou je ticho. Kto sú vlastne títo ľudia ?

Hovorím im, že sú to moderné biele kone. Kedysi poslúžil biely kôň tzv.mafiánom na niekoľko obchodov a potom sa ho obvykle zbavili. Ale, v týchto prípadoch si myslím, že sa jedná o niečo iné, skutočne premyslené. V popredí stojí človiečik, ktorý sa honosne oblieka, preváža na luxusných autách, vetrá desiatky rôznych mileniek, a pravidelne sa sťahuje z jednej luxusnej nehnuteľnosti do inej … dymí svojím spôsobom života, aby možno nikto nevidel skutočnú podstatu. Vo svetle reflektorov je výhradne jeho osoba, a nikto sa nepýta – kto si, odkiaľ si prišiel a odkiaľ pochádza tvoj majetok … mnohí z týchto ľudí sa ani nemôžu verejne ukázať, lebo ich vystupovanie pripomína niektoré postavičky z komiksov a vyjadrovanie je tak úbohé, že často máte pocit – ako môže byť tento človek úspešným podnikateľom, keď sa správa ako duševne chorý ?

R.Saviano (autor knihy Gomorra, ktorý sa už roky musí skrývať pred pomstou camorry) v jednom rozhovore konštatoval, že mafia sa transformovala. Začala si vychovávať ľudí, ktorí majú nepoškvrnený životopis, sú vzdelaní a postupom času sa (s jej tichou pomocou) dostanú na vysoké posty v štáte a verejnej správe, pričom na nich nepadne ani tieň podozrenia, že pracujú v záujme mafie. Všetko majú legálne a preukázateľné – majetok, vzdelanie, profesionálnu kariéru … nič sa nedá spochybniť. Dokonca, aj pri hlbšom pohľade na minulosť ich rodín, sa nenájde ani minimálny náznak prepojenia na mafiu.

Je aj slovenská spoločnosť infikovaná a ovládaná rodinnými klanmi a mafiou ? A kto naozaj odpykáva dlhoročné tresty vo väzniciach, s označením mafiána či mafiánskeho bossa ?

G.Falcone po známom procese s členmi mafie, kde bolo postavených pred súd 475 mafiánov, pričom viac ako tristo ich bolo odsúdených, odmietol gratulácie a povedal – úspech dosiahneme vo chvíli, keď túto krajinu vrátime do rúk ľudí, pre ktorých je vlasťou, ktorí ju milujú a budujú, ktorí v nej tvoria hodnoty a ich najväčšou hodnotou je – poctivosť.

Môže sa Slovensko pochváliť, že tento úspech dosiahlo ?