O Slovensku

Povedzme si otvorene, už dávno nevládol na európskom kontinente taký chaos, ako v posledných rokoch. Pravidlá a dohody sa stali bezcennými zdrapmi papiera, na ktoré sa myslí len vtedy, ak malí a bezvýznamní nechcú počúvať veľkých a mocných …

Otázka znie – čo je dôležitejšie – falošná solidarita s podvodníkmi a špekulantmi, alebo záujmy vlastného národa a krajiny ? Nie, neberme vážne reči populistov a skúsme sa skôr pozrieť na realitu. Napríklad po dodržiavaní pravidiel únie najviac volá Londýn, ktorý disponuje takým balíkom výnimiek, že žiadne pravidlá a záväzky dodržiavať nemusí … a navyše volá po ďalšom balíku výnimiek, ak ostatní stoja o jeho partnerstvo. A len blázon verí, že sa ostrovná krajina niekedy vzdá vlastnej meny a prijme za svoje bezcenný zdrap papiera, ktorému sa honosne hovorí – euro.

Dnes sa už aj na tému utečencov niektorí pozerajú inak – ich prívaly umožnili to, čo bolo ešte nedávno absolútne nemysliteľné – obnovu hraničných kontrol, navýšenie počtu členov represívnych zložiek, širšie monitorovanie aktivít obyvateľstva, a podobne. V niektorých krajinách spôsobuje záplava tovaru z dovozu také problémy, že uvažujú o obnovení obmedzení a znovuzavedení – cla. Nie je to len otázka kvality, ale aj problematika rastu nezamestnanosti, čoraz väčšej zadĺženosti krajín, poklesov príjmov štátnych rozpočtov a podobne.

Samostatnou kapitolou je beztrestnosť a nedotknuteľnosť bohatých a vplyvných spoločností. 22.januára 2016 oznámil koncern VW, zapletený do emisnej kauzy, že európskych zákazníkov nebude na rozdiel od amerických klientov – odškodňovať. Vraj na to nevidia dôvody, vyjadrili sa podľa agentúry Reuters predstavitelia spoločnosti.

A tak v USA podalo ministerstvo spravodlivosti na nemecký koncern civilnú žalobu, pretože firma inštalovala do vyše 600 000 naftových vozidiel zariadenie, ktoré umožňovalo skrývať pri testoch emisií nadlimitné hodnoty oxidu dusíka. Koľko vozidiel na európskom trhu malo podobne “ nadštandardnú “ výbavu, to sa dá vzhľadom na ich popularitu len hádať … avšak v Európe sa až na pár ojedinelých výnimiek nedeje vlastne nič, nikoho nezaujíma, že niekto sa roky obohacoval na úkor bežných klientov. Len pre ilustráciu, neslávne známe nebankové subjekty poškodili len niekoľkotisíc klientov a padali vysoké tresty … V oboch prípadoch sa nejednalo o náhodné konanie, ale prístup je úplne odlišný.

Takže otázkou dňa začína byť úvaha – opustíme spolky, kde pravidlá platia len pre slabších a menejcenných – sami, alebo si počkáme, kým sa nám ujde cti – potopiť sa s celou loďou ? Vieme dobre, že Nemecko (a údajne nielen táto krajina) nezlikvidovalo svoju bývalú menu, a uschovalo ju do trezorov … asi na horšie časy. Rovnako vieme, že rôznymi spôsobmi sa snažia do vnútornej politiky iných krajín zasahovať najmä Berlín, Paríž a Londýn – čo sme zažili na Slovensku za čias Mečiara, a dnes to zažívajú Poliaci i Maďari. Zatiahli nás aj do obchodnej vojny s Ruskom, ktorá okrem škôd neprináša absolútne nič. Teda, ak nerátame napätie a obavy z toho, že krachujúca americká ekonomika skúsi prostredníctvom svojich európskych sluhov vyvolať vojnový konflikt s Moskvou, aby zarobila na – predaji zbraní.

Takže … odísť, alebo si počkať na nevyhnutnú katastrofu ? Odpovedzte si sami …